Magnet, ktorý priťahuje

Opustili všetko

„Zasvätený život nepopierateľne patrí k životu a svätosti Cirkvi. Sám Ježiš dal vznik tejto forme života, keď povolal svojich učeníkov.

Vybral si ich, povolal a oni opustili všetko a išli za ním,“ hovorí predseda Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku a provinciál redemptoristov Václav Hypius, CSsR (54). Duch Svätý aj dnes povoláva mužov i ženy, aby sa zasvätili službe Bohu a blížnym z lásky ku Kristovi.

Spôsoby tohto zasvätenia a služby sú rôzne. Niektorí sa venujú modlitbe a kontemplácii, iní ohlasovaniu evanjelia, vyučovaniu, starostlivosti o chorých, opustených, chudobných, núdznych. „Všetci sa usilujú o to, aby svedčili o Bohu a o jeho láske a starostlivosti voči ľuďom.“

Úloha odlišnosti

Podľa provinciálnej predstavenej Congregatio Jesu Agnesy Jenčíkovej, CJ (49), je úlohou zasväteného života v dnešnej spoločnosti „inakosť“. Veď zasvätený život nie je bežný spôsob života.

„Dovolím si povedať, že nik zo zasvätených si ho nevybral sám, ale bol Božím pôsobením zasiahnutý, aby žil pre Boha a Božie ciele. Boh koná v zasvätených a vyžaruje svoje svetlo a pokoj, hoci aj oni sú slabí, robia chyby, majú tiež ťažké dni a boria sa s krízami či nesú s druhými ich bremená.“

Napriek tomu sú výzvou pre iných, aby sa priblížili k Bohu, obrátili sa. „V mnohých vyvolávajú túžbu po vnútornom pokoji, svetle, po Duchu, ktorý v nich prebýva a pôsobí cez nich skryto v obyčajnej každodennosti. Zasvätení sú magnetom, ktorý ľudí priťahuje, aby sa im vyrozprávali a zverili svoje ťažkosti.“

Deň obnovenia sľubov

Páter Václav Hypius vysvetľuje, že Deň zasväteného života je pre rehoľníkov príležitosťou ďakovať Bohu za svoje povolanie. Pri stretnutiach v katedrálach slávia spoločne s diecéznymi biskupmi svätú omšu a obnovujú svoje rehoľné sľuby.

„Svieca, ktorá je symbolom Hromníc, je aj symbolom nášho rehoľného zasvätenia, ktoré vyrastá zo sviatosti krstu,“ hovorí páter. „Svetlo krstnej sviece nesie každý z nás, aj my zasvätení, podobne ako Simeon a Anna niesli v náručí Dieťa Ježiša.

Toto svetlo túžime niesť do všetkých kútov nášho sveta a osvetľovať tých, ku ktorým sme poslaní, Kristovým svetlom, ktoré sme prijali.“ Predstavená Congregatio Jesu Agnesa Jenčíková dopĺňa: „Ide o radostný deň.

Hneď ráno ďakujem Bohu za jeho pozvanie. Vnútorne vnímam, že v mojom vnútri je stále živé, od chvíle, keď som kladne odpovedala a vydala sa na Božiu cestu.

Neprestajne ma to obohacuje útechou a šťastím, i keď dodnes nedokážem porozumieť, že si Boh vybral práve mňa, ženu slabú a plnú chýb. Som vďačná. Myslím, že takto to vníma mnoho zasvätených.“