Aj fara môže byť príjemným miestom na stretnutia

Keď som prichádzal na Záhorie do farnosti Holíč, mal som iba zbežnú predstavu o tom, aké historicky významné je toto miesto. S pátrom Viktorom Štefanom Locnerom, OPraem, miestnym dekanom, som sa stretol v Kopčanoch, ktoré sú samostatnou farnosťou, no spravujú ju premonštráti sídliaci v Holíči.

Spoločne sme sa išli pozrieť na Kostol sv. Margity Antiochijskej. Malý kostolík situovaný na lúkach mimo obce práve prechádza opravou, takže bolo náročné odfotiť ideálny záber. I tak je tento chrám vzácny klenot.

Jeho počiatky zrejme siahajú až do 9. storočia a podľa viacerých historikov ide o najstaršiu sakrálnu stavbu na našom území. Kým mi páter Viktor rozprával o histórii kostolíka, zastavil sa v ňom starší pár z neďalekého Brodského, ktorý v chráme ešte nikdy nebol, no novovybudovaná cyklotrasa ho tam teraz priviedla.

Z Kopčian sme sa presunuli do Holíča. Tamojšia farnosť má takisto dlhú históriu, odhaduje sa, že jej začiatky siahajú až do 13. storočia. V roku 1756 v meste vyrástol kláštor s kostolom, ktorý dal postaviť cisár František Lotrinský. Do správy ho odovzdal kapucínom.

Po 30 rokoch však cisár Jozef II. rehoľu rozpustil. Kapucíni sa do Holíča vrátili až v roku 1990, no v meste zostali iba šesť rokov. V pastorácii ich nahradili premonštráti. Tí majú v súčasnosti okrem farností Holíč a Kopčany na starosti aj filiálky Popudinské Močidľany, Kátov a Trnovec.

Výmena patrocínií medzi kostolmi

V Holíči sa nachádzajú dva chrámy, ktoré si medzi sebou menili patrocínium i farské určenie.

„Gotický kostol na námestí bol dlhé stáročia farský. Vtedy bol zasvätený svätému Martinovi. Súčasný farský kostol vedľa kláštora bol v tej dobe zasvätený svätému Františkovi z Assisi. Keď však v roku 1786 Jozef II. zrušil kapucínov v Holíči, kostol na námestí bol zatvorený a patrocínium svätého Martina bolo prenesené na kostol pri kláštore, z ktorého sa stal nový farský chrám,“ vysvetľuje správca holíčskej farnosti, páter Matúš Milan Kováč, OPraem.

Historický chrám na námestí bol 150 rokov zatvorený a chátral. V medzivojnovom období sa však pustili do jeho obnovy a od roku 1943 bol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Od nasledujúceho roka sa tam začali konať púte.

Počas totality boli prerušené, no po páde režimu ich opäť obnovili. Ich tradíciu narušila až tento rok epidémia koronavírusu.

Miesto na utužovanie farskej komunity

Holíčska farnosť však nie je iba o bohatej histórii. Pátrom premonštrátom sa totiž darí udržiavať pestrý farský život. A to vďaka tomu, že stavili na rozmer stretávania sa a vytvárania priateľstiev.

Ako ideálne miesto na utužovanie komunity sa javila veľká záhrada v areáli kláštora, kde by vyžitie mohli nájsť dospelí i ti najmenší.

Páter Viktor približuje, že nápad s takýmto spoločenským priestorom sa rozvíjal postupne. „Najskôr vzniklo ihrisko, kam chodili veľkí chlapci hrávať futbal. Potom sa hľadal spôsob, ako ešte viac využiť farské priestory. Uvedomili sme si, že na záhrade sa dá urobiť aj veľké stretnutie pre deti, opekačka či zorganizovať nejaké súťaže.“

Následne prišla otázka aj od farníčok, či by sa vo farských priestoroch mohli schádzať mamičky s deťmi, ktorým chýbalo miesto na stretanie sa.

„Keď sa tam začali stretávať, rozmýšľali sme, že by sa do záhrady hodila nejaká hojdačka, kolotoč a iné veci. Mali sme tam veľkú lezeckú stenu, takú skoro profesionálnu. Bola však veľmi nebezpečná, tak ju páter Bazil rozobral na časti a urobil tri malé lezecké steny pre deti,“ ozrejmuje páter Viktor, ako vo farskej záhrade vznikalo miesto pre všetky generácie.

Príležitosť aj na modlitbu

Mamičky si možnosť stretávania v areáli farnosti chvália. Jednou z nich je aj Klára Polláková. „Deti sa zahrajú, je to uzavretý priestor, takže sa nemusíme báť. A my mamičky sa môžeme rozprávať,“ vysvetľuje.

Ako dodáva páter Matúš, z pastoračného hľadiska je na farskej záhrade zaujímavé to, že ju navštevujú aj mamičky, ktoré bežne nechodia do kostola. Do záhrady prídu vďaka kamarátkam, ktoré stretnutia vo farskej záhrade poznajú. „Podstatné je, že aj ony sa chceli stretať. Mohli ísť inde, ale chceli prísť sem a byť spolu,“ poznamenáva páter Viktor.

Stretnutia oceňujú aj deti, ktoré často nemajú kde tráviť spoločný čas s rovesníkmi. Okrem kolotoča či lezeckej steny sa im páči, že si vo farskej záhrade našli aj nových kamarátov.

No mamičky tam nechodia iba v pokoji si podebatovať. Ako hovorí Klára Polláková, tieto stretnutia pokročili na ďalšiu úroveň – modlitby matiek.

„Jeden týždeň sa rozprávame o našich rodinách a modlíme sa za ne. Druhý týždeň máme zasa po svätej omši adoráciu. Oznamuje sa to aj vo farských oznamoch, takže môžu prísť všetky mamičky, ktoré majú záujem,“ približuje mama štyroch detí.

Pri modlitbách myslia na aktuálne problémy mamičiek. Ako inšpiráciu si vyberajú úryvok z Písma, o ktorom počas týždňa uvažujú, a potom sa rozprávajú, komu čo v súvislosti s prečítaným textom napadlo.

Fajn partia aj pre mladých

I mladí majú vo farnosti svoje miesto. Ich stretká organizačne zastrešuje NODAM – združenie detí a mládeže, ktoré nasleduje vzor svätého Petra Fouriera. Ten mal teóriu, že deti sa najlepšie vychovávajú, keď vidia príklad.

„Podľa toho sa združenie snaží pracovať s mládežou. A teda aj my tu v Holíči pri jednotlivých stretkách. Animátori sa usilujú vychovávať mladých, aby tí mali možnosť hodnotne tráviť čas,“ vysvetľuje Matúš Pochylý, ktorý je v združení už od svojich detských čias a bol i jeho predsedom v Holíči.

Nevýhodou podľa správcu farnosti Matúša Milana Kováča je, že v meste cítiť „odliv mozgov“.

„Väčšina stredoškolákov chodí na školy mimo mesta. V nedeľu večer odchádzajú na internáty, vrátia sa v piatok večer a potom je už ťažké nájsť fyzický priestor, kde sa stretať. Fara síce vyzerá veľká, ale ak by sme chceli mať všetky stretnutia, bolo by to veľmi komplikované,“ poznamenáva.

Keďže na pravidelné stretká niektorí pre povinnosti nemôžu chodiť, vo farnosti pre mladých organizujú rozličné tematické akcie. Napríklad na začiatku júla otvárajú prázdniny. „Chodia tam aj mladí, ktorí nenavštevujú kostol často. Ale keď prídu na tú akciu, možno sa im to zapáči,“ hovorí Matúš Pochylý.

Počas prázdnin pravidelne organizujú letný tábor, na ktorý chodí približne 80 detí. Ide o najväčšiu mládežnícku akciu vo farnosti, na ktorú sa svedomito pripravujú.

„Iné skupiny v tábore, kam chodíme, mávajú program tak na dve-tri hodiny. My sme sa však vždy snažili pripraviť všetko tak, aby deti z tábora niečo mali, nenudili sa, čosi sa naučili a popritom zabavili,“ približuje Matúš Pochylý.

Pre koronakrízu sa tábor tento rok nemohol konať. Páter Bazil Juraj Blaško, ktorý má na starosti pastoráciu mládeže, sa preto snaží program pre mladých nahradiť aspoň celodennými akciami. Napríklad bicyklovým výletom.

A akú odozvu majú na tieto aktivity od mladých? „Myslím, že sú radi, keďže sa vracajú. Vnímam to z vlastnej skúsenosti, keďže odmalička sem chodím. Viem, že je tu fajn partia. A rodičia majú väčšiu istotu, pretože vedia, že ich ratolesti sú v dobrých rukách,“ konštatuje Matúš Pochylý.

Správca farnosti páter Matúš súhlasí a dodáva: „Keď som prišiel do Holíča, Klára a Matúš boli ešte deti. Aj oni chodili na tieto stretká. A myslím, že ovocie týchto stretnutí a všetkého, čo sme spoločne prežívali, vidíme na tom, že títo mladí sa chytili, majú pekné rodiny, duchovné základy a nemajú ďaleko do kostola.“

Keď sú všetci spolu

Aby sa nevytvárala generačná medzera, vo farnosti organizujú aj akcie určené pre všetkých. Napríklad Deň rodiny, ktorý vyplynul zo stretnutí mamičiek. Sviatok rodiny na fare vtedy farníci oslavujú spoločnými hrami a oddychovým programom.

Inou obľúbenou akciou je ples kresťanských rodín. Mladí ho pripravujú ako poďakovanie rodičom.

„Nie je to ples rodičov a deti sú doma, ale všetci sú na zábave. Malé deti, tínedžeri i rodičia. Organizuje sa to pri povedzme materiálnej skromnosti, teda žiadne večere. Každý konzumuje to, čo si prinesie. Všetci sa však oblečú do slávnostných šiat,“ hovorí páter Viktor.

Ďalším miestom, kde veriaci môžu robiť niečo spoločne na slávu Božiu, je spevokol. V Holíči majú detský i dospelácky. Klára Polláková vyzdvihuje oba zbory. „Sprevádzajú rôzne slávnosti, napríklad sväté prijímania. Nezabudnú sa zladiť ani šatami.“ Pátri si ich aktivity takisto pochvaľujú, pretože spevokoly osviežia slávnosti a dodajú im dôstojnosť.

Vo farnosti sa dobre poznajú

V Holíči v súčasnosti pôsobia štyria premonštráti, pátri Viktor Štefan Locner a Marián František Vikartovský sú vo farnosti od roku 1996, páter Matúš Milan Kováč prišiel v roku 1999 a páter Bazil Juraj Blaško v roku 2003. Dnes tak sobášia tých, ktorých videli vyrastať od detských čias. Dokonca krstia ich deti.

„Keď sme sem prišli, boli to deti - a teraz sú už dospelí ľudia. Máme takú kontinuitu, človek lepšie pozná farnosť a ľudí, s ktorými sa stretáva,“ vyzdvihuje páter Matúš. Pridáva štatistiku sobášov: ročne ich vo farnosti vyslúžia okolo 25. Krstov majú približne 100 a pohrebov 80.

Správca farnosti poznamenáva, že hoci sú vo farnosti tak dlho, nie sú z toho unavení ani veriaci, ani pátri. „Holíč má štyri filiálky a máme na starosti aj farnosť Kopčany. Dá sa povedať, že sme každú nedeľu niekde inde. Zmenu majú veriaci i my,“ dodáva páter Matúš Milan Kováč.

Ďalšie fotografie si môžete pozrieť v galérii po kliknutí na tento odkaz.