Bojoval za práva Cirkvi

Do rodiny londýnskeho obchodníka sa okolo roku 1118 narodil Tomáš Becket. Po štúdiu cirkevného práva v Taliansku a vo Francúzsku sa vrátil do Anglicka a arcibiskup Teobald ho vysvätil za diakona, neskôr za arcidiakona.

Bol vnímavý, pohotový, komunikatívny a rozhodný, preto ho Teobald odporučil mladému kráľovi Henrichovi II. za anglického kancelára. Tomu sa zapáčil, a tak sa v roku 1155 stal Tomáš Becket najvyšším štátnym úradníkom a kráľovým poradcom i priateľom. Spočiatku kráľa vo všetkom podporoval – od vojenských výprav až po proticirkevné rozhodnutia a jeho život balansoval medzi svetskými zábavkami a duchovnou sférou. Až kým...

Arcibiskup v Canterbury

Všetko sa zmenilo v roku 1162. Na žiadosť kráľa Henricha II. sa Tomáš Becket stal canterburským arcibiskupom. Kráľ si totiž myslel, že ich priateľstvo a vzájomná podpora bude pokračovať aj naďalej.

Tomáš sa však po zvolení za arcibiskupa vzdal úradu kancelára, zanechal svetský život a začal žiť asketickým životným štýlom, čo kráľa veľmi nepotešilo. Neskôr sa s ním dostal do sporu pre dane a práva cirkvi. Kráľ chcel totiž podriadiť cirkev štátu, s čím arcibiskup nesúhlasil. Napokon emigroval na šesť rokov do Francúzska, kde sa spriatelil s francúzskym kráľom Ľudovítom VII. 

V roku 1170 sa po dohode medzi pápežom Alexandrom III. a kráľom Henrichom II. vrátil Tomáš Becket späť do Anglicka. Zdanlivo opäť dobré vzťahy však až také dobré v skutočnosti neboli. Biskupi oddaní kráľovi z Yorku, Salisbury a Londýna korunovali mladého princa Henricha, čím porušili výsadu, ktorá patrila arcibiskupovi v Canterbury. Becket ich preto všetkých exkomunikoval. 

Zavraždený v katedrále

V tom istom roku ako sa Tomáš Becket vrátil do vlasti, aj zomrel. Koncom decembra ho kráľovskí rytieri zavraždili pred oltárom v canterburskej katedrále. Nikto však nevie či to bolo priamo na kráľov rozkaz alebo len z iniciatívy jeho rytierov. Kráľ totiž raz na verejnosti s hnevom vyslovil otázku kto ho zbaví toho otravného duchovného. 

Po Becketovej smrti sa pri jeho hrobe začali diať mnohé zázraky a putovali k nemu zástupy pútnikov. Už tri roky po smrti sa stal Tomáš Becket svätcom a kráľ Henrich II. konal pri jeho hrobe verejné pokánie. 

Konflikt sa však úplne neskončil. Štát čoraz viac zasahoval do cirkvi, až sa z anglických katolíkov stali protestanti. Na arcibiskupa z Canterbury však veriaci nezabudli. Asi o 400 rokov neskôr dal preto svätcov hrob zničiť a jeho kosti spáliť panovník Henrich VIII. Rovnako nariadil odstrániť z liturgických textov anglikánskej cirkvi každú zmienku o ňom i zatrieť obrazy s jeho podobizňou.