Boli našimi zástupcami na inom vesmírnom telese

Pred 50 rokmi milióny ľudí sledovali ako sa trojica astronautov blíži k Mesiacu. Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Michael Collins sa 16. júla 1969 vydali na misiu Apollo 11, ktorá mala ľudstvo priblížiť k inému vesmírnemu telesu tak blízko, ako sa dovtedy nikdy nepodarilo. Po 51 hodinách a 49 minútach letu sa 19. júla dostali na obežnú dráhu Mesiaca, o deň neskôr Neil Armstrong a Buzz Aldrin pristáli s lunárnym modulom Eagle (Orol) na mesačnom povrchu. Od historického momentu ich delil už iba kúsok.

Najsledovanejšie televízne vysielanie

Písal sa 20. júl 1969. Michael Collins z veliteľského modulu na obežnej dráhe sledoval svojich dvoch kolegov, ktorí ako prví ľudia vstúpili na povrch Mesiaca. Spolu s ním sa na tento historický moment pozeralo 600 miliónov divákov pri televízoroch. Ako pre KN hovorí astronóm Juraj Tóth, táto výnimočná udalosť istým spôsobom spojila celé ľudstvo. „Tí muži boli našimi zástupcami na inom vesmírnom telese. Pristátie tiež inšpirovalo ďalšie generácie upriamiť pozornosť ďalej do vesmíru. Bolo to dovtedy najsledovanejšie televízne vysielanie.“

Vyše dvojhodinová prechádza po Mesiaci

Samotný pobyt na Mesiaci bol relatívne krátky. „Po pristátí astronauti ostali v lunárnom module asi šesť hodín, počas ktorých mali spať a pripraviť sa na výstup. Po výstupe pracovali na povrchu Mesiaca asi dve a pol hodiny, umiestnili tam viaceré prístroje a nazbierali mesačné vzorky,“ približuje slovenský astronóm. Armstrong s Aldrinom zozbierali 22 kilogramov vzoriek, väčšinu tvorili kamene, pôda, piesok a prach.

Okrem vedeckých prístrojov zanechali na Mesiaci zapichnutú americkú vlajku a plaketu s kresbami západnej a východnej pologule Zeme, podpismi astronautov a amerického prezidenta Richarda Nixona. Na plakete bol tiež nápis: „Tu sa ľudia z planéty Zem prvýkrát dotkli nohami Mesiaca. Júl 1969 po Kr. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva.“

Následne astronauti návratovým stupňom lunárneho modulu úspešne vyštartovali z mesačného povrchu a spojili sa s veliteľským modulom na obežnej dráhe. Na Zem sa vrátili 24. júla, keď pristáli na hladine Tichého oceána.

Misia pomohla pochopiť vznik Zeme

Na zabezpečení cesty na Mesiac pracovalo vyše 400-tisíc ľudí; z ich práce sa vychádzalo aj pri ďalších šiestich misiách Apollo, ktoré spolu s Apollo 11 priviedli na mesačný povrch celkom 12 ľudí. Posledným človekom na Mesiaci bol v decembri 1972 Eugene Cernan, ktorého starí rodičia pochádzali z Kysúc.

„Vďaka týmto misiám sa podarilo zistiť vek Slnečnej sústavy, a tým aj Zeme. Takisto sa podarilo ozrejmiť procesy, ktoré stáli za vznikom Mesiaca a planét. Tiež nám pomohli pochopiť, ako vznikala naša Zem a to, aká jedinečná je vo vesmíre,“ pripomína Juraj Tóth.

Vesmírne preteky

Pristátie na Mesiaci nebolo iba historickou udalosťou, ale tiež veľkým víťazstvom USA vo vesmírnych pretekoch so Sovietskym zväzom. „Preteky mali ukázať, ktorá z týchto dvoch krajín, respektíve ktoré zo spoločenských zriadení je schopné dosiahnuť niečo veľkolepé, o čom ľudstvo už dlho snívalo. Dosiahnutie tohto cieľa malo byť istým potvrdením správnosti toho-ktorého systému,“ vysvetľuje Juraj Tóth.

Až do pristátia na Mesiaci pritom USA vo vesmírnych pretekoch so Sovietskym zväzom zaostávali. Sovietom sa dovtedy podarilo dopraviť prvý satelit na obežnú dráhu Zeme (Sputnik) a prvú sondu na povrch Mesiaca (Lunu 2). Ďalšie pokračovanie programu Apollo a celkovo sedem pristátí na Mesiaci s ľudskou posádkou však pre USA znamenalo počas studenej vojny triumf v rámci vesmírnych pretekov.

Návrat na Mesiac

Posledné roky sa pozornosť vesmírneho dobývania zameriavala na Mars, v uplynulom období sa však začalo hovoriť aj o opätovnej návšteve na Mesiaci. Podľa súčasného šéfa NASA Jima Bridestineho má agentúra cieľ do roku 2022 uskutočniť misiu, ktorá by sa priblížila k mesačného povrchu, a do roku 2024 NASA chce pristáť s ľudskou posádkou na južnom póle Mesiaca. Tento vesmírny program bol nazvaný Artemis a mal by mať dlhšie trvanie ako Apollo. „Keď teraz pôjdeme na Mesiac, chceme tam zostať,“ povedal Bridenstine vo februári tohto roka. NASA plánuje postaviť vesmírnu stanicu, ktorá bude krúžiť na orbite Mesiaca. Pre astronautov bude predstavovať platformu, z ktorej sa budú môcť dostať na rôzne časti Mesiaca.

Juraj Tóth hovorí, že nové plány obnovených letov na Mesiac by okrem technologických pokrokov mohli aspoň čiastočne odvrátiť našu až prílišnú snahu zaoberať sa samými sebou na vyššie ciele. „To by ľudstvu ako celku mohlo pomôcť,“ dodáva slovenský astronóm.