Čo ľudí priťahuje k tridentskej liturgii

Skúsme najprv čitateľom priblížiť, čo je vlastne tridentská liturgia.

Tridentská liturgia alebo tridentská omša je síce zaužívaný, ale nepresný názov. Vychádza z toho, že ide o spôsob slávenia rímskokatolíckej omše pred liturgickou reformou po Druhom vatikánskom koncile.

Takže správny názov je skôr „starší spôsob slávenia svätej omše“. Tento spôsob či forma sa približne medzi rokmi 1300 – 1964 iba málo menili.

Kedy sa dajú pozorovať prvé túžby po zmene?

Asi od polovice 19. storočia, keď sa v Cirkvi začalo výrazne prebúdzať liturgické hnutie usilujúce sa o lepšie prežívanie liturgie v duchovnom živote. Jeho súčasťou boli aj rôzne návrhy na liturgické reformy.

Pápeži niektoré požiadavky zohľadňovali v menších reformách. Najväčšie sa odohrali po Druhom vatikánskom koncile. Tento väčší skok v roku 1970 sa však nestretol všade s pochopením, isté skupiny veriacich boli nespokojné a ich kňazi celebrovali stále starším spôsobom.

@@@SplitArticleHere@@@

Vatikán im dal výnimku a s dovolením svojho biskupa mohli celebrovať po starom. Dokonca v rokoch 2007 – 2021 mohol každý kňaz aj bez dovolenia biskupa kdekoľvek celebrovať staršiu formu.

Dnes platí, že ak chce kňaz celebrovať starším spôsobom, musí požiadať biskupa.

Podľa vašej skúsenosti je veľa ľudí, ktorí sa zúčastňujú na staršej forme? Čo ich priťahuje?

Nemám nijaké štatistiky ani odhady. Nie sú to určite nejaké obrovské masy. Z mojej skúsenosti sa zúčastňujú mladší a stredná generácia.

Máte na tento spôsob slávenia liturgie nejaké ohlasy?

Za seba sa mi na staršom spôsobe celebrovania páči jeho starobylosť, fascinuje ma tá kontinuita dejinami. U mnohých viem, že sa im páči inakosť. Stretávam sa aj s názorom, že staršia forma dáva väčší dôraz na posvätno ako súčasný spôsob.

S tým sa nestotožňujem, lebo pri dnešnej forme, ak zachovávame liturgické predpisy a náležite sa duchovne pripravíme, môžeme dosiahnuť úplne rovnakú posvätnosť.

Posvätnosť nenaruším formou, ale prístupom, duchovná ľahostajnosť existovala aj pred koncilom. Novšia forma je skrátka iná, ale rovnako posvätná. Ako keby sme tvrdili, že gotika je posvätnejšia ako barok. Oba slohy sú krásne, ale iným spôsobom.

Prečo potom existujú výhrady voči staršiemu spôsobu liturgie?

Ak sú výhrady voči samotnej forme, tak sú podľa mňa mylné. Absolútne sa stotožňujem s názorom Benedikta XVI., že ak bola táto forma slávenia posvätná pre toľké generácie, nemôžeme ju nazývať úpadkovou a odmietať ju.

Väčšina reálnych výhrad nie je proti forme, ale proti niektorým jej účastníkom. Medzi účastníkmi, ba aj kňazmi je nemalý podiel tých, ktorí odmietajú celý Druhý vatikánsky koncil. A to problém je.

Odvolám sa na Ratzingera, že tí, ktorí odmietajú jeden koncil Cirkvi, odmietajú všetky. Pre niektorých sa účasť na staršej forme liturgie zasa stala protestom proti pápežovi.

Stretol som sa aj s radikálmi, ktorí vravia, že omša slávená novým spôsobom je neplatná. Najhoršie je, že takíto ultratradicionalisti sa snažia presvedčiť ostatných. To vyvoláva dojem, akoby všetci účastníci staršieho úzu boli takíto, čo vôbec nie je pravda.

Ako často slávite tridentskú liturgiu?

Mám síce povolenie od pápeža i arcibiskupa, ale od roku 2022 som ju neslúžil. Aj dovtedy to bolo bez ľudí s jedným miništrantom.

Som administrátor farnosti a pri množstve povinností na to nie je čas. Navyše, takáto liturgia sa môže sláviť v našej Trnavskej arcidiecéze iba v troch kostoloch, nemôžem ju sláviť v našom farskom kostole.