Dôležité je, aby sme dozreli včas

Vrchol zrenia určitej telesnej alebo duševnej funkcie človek dosiahne až v mladšom dospelom veku. Pripravenosť autonómne fungovať zaraďujeme do obdobia dovŕšenia šiesteho roku života a označujeme ho termínom školská zrelosť. V mladšom školskom veku (6 – 10/11 rokov) sa telesný rast a pohybový vývin spomaľujú, ale zachovávajú si svoju rovnomernosť.

Priemerná výška dieťaťa okolo 6. roku života je približne v rozpätí 115 – 125 centimetrov. Ukončuje sa zvyšovanie hmotnosti mozgu a rastie veľké svalstvo, ktoré si žiada pohyb, i keď únava sa po aktivite dostaví veľmi skoro. Silnie aj drobné svalstvo umožňujúce jemnejšie pohyby, napríklad písanie, kreslenie či uchopenie hudobného nástroja. Dieťa dokáže ovládať viacero precíznych pohybových návykov. Narastá rýchlosť, vytrvalosť a presnosť, najmä rúk. Postupne sa ukončuje rast chrupu.

Na ceste poznávania

Poznávacie procesy u mladšieho školáka získavajú na kvalite. Zvyšuje sa zraková ostrosť a citlivosť. Sluchové pociťovanie je veľmi intenzívne. Čo sa týka pozornosti, narastá schopnosť sústredenia sa, stálosť a zámerné prenášanie pozornosti ide ruka v ruke s využívaním úmyselnej pozornosti. Prostredníctvom nej sa zväčšuje aj jej rozsah.

V škole pod vplyvom učenia dochádza k rozvoju úmyselnej pamäti, i keď ešte prevláda mechanická, pomaly svoju úlohu preberá logická pamäť. Dieťa okrem ústnej reči si osvojí aj jej písomnú formu. Zaujímavosťou tohto obdobia je, že vonkajšiu reč (dialóg) začína dopĺňať reč vnútorná (monológ). Pri vyjadrovaní ubúdajú jednoduché vety a naopak začínajú prevažovať vety rozvité.
 
Myslenie sa postupne mení na samostatnú vnútornú poznávaciu činnosť. Dieťa operuje pojmami, na základe čoho exponuje slovno-logické myslenie.   Pokračuje proces myelinizácie (tvorba ochranného obalu pre nervy), čím sa urýchľuje proces neurálnych impulzov.

Citový a spoločenský vývin je charakterizovaný obohacovaním a prehlbovaním citov. Ďalej ich intelektualizáciou a rozvojom vyšších citov – estetických, etických a sociálnych. Dieťa sa dokáže trvalejšie emocionálne ovládať. Z pohľadu sociálneho učenia môže učiteľ získať dominantnú úlohu v procese exemplifikácie (vzoru).

Značnou mierou sa na ňom podieľa aj školský kolektív – trieda, záujmové krúžky, kluby. V tejto interakcii sa intenzívne vyvíja spoločenské vedomie. Dieťa rešpektuje a podriaďuje sa mienke kolektívu. Všetko však za predpokladu, že je školsky zrelé. 

Rozlišujeme školskú zrelosť a spôsobilosť 

K overeniu školskej zrelosti patrí splnenie základných úloh, ktoré by dieťa malo zvládnuť predtým ako sa cielene začne učiť vedomostiam a zručnostiam prostredníctvom výchovno-vzdelávacieho procesu. Inak povedané, skôr ako nastúpi do školy. Školskú zrelosť rozlišujeme v nasledovných oblastiach. Telesná zrelosť sa spája so somatickým – telesným vývinom bez vážnejšieho obmedzenia, hendikepu. V kontexte kvalitatívnej telesnej premeny je podstatná správna koordinácia pohybov, jemná motorika, schopnosť zachovávať hygienické a sebaobslužné návyky.

V emocionálnej oblasti ide o samostatnosť a schopnosť dieťaťa vydržať dlhší časový úsek bez blízkej osoby, čiže udržanie relatívnej emocionálnej stability. Dôležitá je psychická odolnosť voči požiadavkám a tlaku povinností, čomu by mali zodpovedať veku primerane rozvinuté poznávacie procesy. To znamená pociťovať, vnímať, pamätať si či myslieť na úrovní dieťaťa mladšieho školského veku.

Sociálna zrelosť sa ukazuje ako schopnosť dieťaťa nadväzovať a vytvárať vzťahy s rovesníkmi i dospelými osobami, pričom dospelú autoritu dokáže rešpektovať.

V kontexte pedagogického nazerania na problematiku zrelosti ju dopĺňa školská pripravenosť alebo spôsobilosť. Posudzujeme ju na základe ukazovateľov, ako je reč a jej výslovnosť, komunikácia, reprodukcia obsahu či vyjadrovacie schopnosti.

Ďalším sledovaným ukazovateľom je činnosť a hra. Vzťah a záujem o ne, osvojovanie si úplne nových aktivít. Potom je to motorika a pohybová aktivita v zmysle zručnosti a obratnosti. Ďalej grafomotorika, kde patrí ovládanie ceruzky, výtvarný prejav a začiatok písomného prejavu, schopnosť napodobniť vybraté grafické vzory a podobne.

A nakoniec sociabilita od adekvátneho správania sa v kolektíve cez schopnosť nadviazať sociálny kontakt až po zvládnutie prvkov sebaobsluhy (Zelinková, Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program, 2011). Ak to zhrnieme, správanie mladšieho školáka by malo mať prívlastky samostatné, aktívne, disciplinované, adaptabilné. 

Rozhodujúca je motivácia

Nástupom do školského prostredia sa mení motivácia konania a správania. Napríklad vzťah k učeniu do značnej miery závisí od prezentovaného postoja školy a rodiny. Dochádza k narastaniu uvedomených motívov (z presvedčenia) a zachovávaniu morálnych noriem. Utvárajúce sa postoje relatívne stále vyjadrujú náklonnosť či odpudivosť k niekomu alebo niečomu.

Záujmy sú objektívnejšieho charakteru. Dieťaťu ide nielen o činnosť, ale aj o výsledok, výtvor, konečný produkt. Morálna autonómia je už samozrejmosťou. Zvnútorňovanie mravných noriem bez ohľadu na príkaz alebo zákaz sa spája s porozumením ich významu pre bezproblémové spolunažívanie. I keď ešte stále dochádza pri mravnom rozhodovaní k boju motívov (klamať – neklamať).

Z pohľadu vhodného a primeraného správania v mladšom školskom veku by dieťa malo porozumieť špecifickej premise pozitívnej motivácie: „Kto chce niečo dosiahnuť, hľadá spôsob; kto nechce, hľadá dôvod.“ Aj ňou sa dá verifikovať pripravenosť vykročiť na cestu poznávania školy života. Zrelosť znamená dosiahnutie takého stupňa telesného, rozumového, emocionálneho a sociálneho vývinu, aby sme neboli okoliu na ťarchu. Niekedy však máme dojem, že niektorí ľudia nevyrástli zo školských lavíc.