Každý z nás je osobnosť

Niekedy nás zaráža, ako komerčné televízie prostredníctvom naivných programov a relácií lacným spôsobom vyrábajú celebrity, čiže „osobnosti“, ktoré majú pútať našu pozornosť a byť vzorom v postojoch, správaní či vo vzťahoch. Možno by bolo vhodné uvedomiť si, že osoba, ktorá sa stala známou prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, je z pohľadu psychológie rovnako osobnosťou ako bezdomovec, ktorý sa bezcieľne potuluje mestom a nik si ho nevšíma.

Pojem osobnosť vnímame v rôznych súvislostiach. V bežnom jazyku má skôr normotvorný význam silného až charizmatického človeka, jedinca vynikajúceho v niečom. V odbornom chápaní ide o vedecký koncept poznávania človeka. Osobnosť vyjadruje organizovaný celok duševného života človeka. Presnejšie povedané, mieni sa tým špecificky ľudská forma organizácie psychiky, jedinečný systém ľudského fungovania, ku ktorému človek dospieva približne v treťom roku svojho veku. Osobnosťou sa človek nerodí, ale sa ňou stáva, keď vnútorná organizácia jeho duševného života získava špecifickú ľudskú formu (porov. Milan Nakonečný, Obecná psychologie, 2015).

Vzor priťahuje

V každom prípade každý z nás má svoje individuálne dispozície, vrodené a získané vlastnosti, ktorými Boh chce urobiť veľa dobrého v mozaike jeho nekonečných plánov. Uvedomoval si to aj profesor, lekár chirug Jozef Koutecký, zakladateľ detskej onkológie v Československu, ktorý zomrel 5. júla v Prahe. Svedomitý, usilovný a najmä hlboko veriaci človek. V 60. rokoch 20. storočia v Československu založil detskú onkológiu. V tom čase prežívali tri onkologické deti zo sto. Z pohľadu lekára nič perspektívne. Dnes sa pohybuje počet vyliečených detských onkologických pacientov približne na úrovni 90 percent.

Lekár Jozef Koutecký sa často modlil za svojich pacientov. V rozhovore sa vyjadril: „Pre mňa je viera neotrasiteľná. Ani najlepší vedci na svete doteraz nepoznajú počiatok života. Kde? Z čoho a prečo vznikol? Život bol stvorený a nesmieme zabudnúť na jednu podstatnú vec, že Pán Boh dal slobodnú vôľu každému a je na ňom, ako sa rozhodne. Či sú ľudia dobrí alebo zlí, záleží len na nich. Viera je však pre každého požehnaním.“

Svojím životným príbehom ilustruje osobnosť v zmysle pozitívneho jedinečného vzoru. Môžeme povedať, že využil talenty osobnosti. Aj preto neplatí výhovorka: Ja som už raz taký a nezmením sa. Každá osobnosť má v svojom portfóliu čŕt pozitívne, ale aj menej výstavné vlastnosti. Podstatné je, aby sa každý snažil uprednostniť tie, ktoré sú v prospech a úžitok iných. A tie, ktorými nezvládame správne riešiť životné situácie, mať pod kontrolou, aby nás nepomýlili na ceste za najväčšou osobnosťou, ktorou je Boh.