Menej farností umožňuje užší kontakt

Predtým než vás pápež František vymenoval za pomocného biskupa Bratislavskej eparchie, ste pôsobili ako biskup Eparchie Parma v Ohiu. Ako by ste porovnali situáciu v Spojených štátoch a u nás?

V mnohom je odlišná. Už len fakt, že Spojené štáty majú osemdesiatkrát viac obyvateľov ako Slovensko, hovorí za všetko. Je tam iná kultúra, zmýšľanie. Geograficky je to ohromne veľké teritórium. Mali sme komunity, do ktorých som musel zo sídla eparchie letieť dve hodiny.

Jedno je však spoločné. Ľudia sú všade duchovne hladní, túžia po Bohu a spiritualite. Je len dôležité, aby sme my pastieri boli pri nich, počúvali ich a sprevádzali.

A v tomto niet rozdielov. Pán nás posiela ohlasovať radostnú zvesť o Božom kráľovstve do celého sveta. To je presne to, o čom bude hovoriť aj nadchádzajúca synoda v Ríme.

Bratislavská eparchia zaberá veľké územie, keďže pod ňu spadá západné i stredné Slovensko. Pracuje však s menším počtom farností. Prináša to v pastorácii špecifiká?

Prináša. Naše farnosti tvoria malé spoločenstvá, respektíve komunity, čo umožňuje osobný kontakt kňaza s veriacimi.

Katedrálny Chrám Povýšenia Svätého kríža sa nachádza na Ondrejskom cintoríne. Snímka: Erika Litváková

Koľko veriacich v súčasnosti žije na území eparchie?

Je ich okolo tridsaťtisíc. Máme pätnásť farností. Okrem toho sú aj miesta, kde sa slúži mimo farnosti. Takých je osem – Malacky, Pezinok, Lehnice, Piešťany, Bernolákovo, Nové Mesto nad Váhom, Žiar nad Hronom a Galanta.

Kto je patrón eparchie a ako si ho pripomínate?

Patrónmi sú svätí Peter a Pavol, eparchiálna odpustová slávnosť sa v Bratislave koná 29. júna. Pripomíname si ich aj udeľovaním medailí sv. Petra a Pavla za službu v cirkvi.

Ktoré sú hlavné pútnické miesta?

Okrem katedrálneho Chrámu Povýšenia Svätého kríža v Bratislave je pútnickým miestom našej eparchie aj bazilika v Šaštíne. Chceli sme takto zdôrazniť sviatok Spolutrpiacej Bohorodičky, ktorý má Cirkev na Východe ako posledný sviatok paschálneho cyklu.

Aký trend ste v súvislosti s počtom ľudí hlásiacich sa ku katolíckej viere zaznamenali pri poslednom sčítaní obyvateľstva?

Registrujeme nárast o 13 000 veriacich. Je to spôsobené pracovnou migráciou obyvateľov z východnej časti Slovenska na západ.

Aj biskup Cyril Vasiľ pred časom spomenul, že vníma nárast počtu gréckokatolíkov na západe Slovenska, ktorí sa tam sťahujú najmä za prácou z východu republiky. Vy to teraz potvrdzujete. Ako teda na tento trend chcete reagovať?

Je to pre týchto ľudí jedna z veľkých skúšok, či si vieru, ktorá im bola odovzdávaná v rodine, ustrážia aj na mieste, kde už nie je dohľad zo strany rodičov.

Práve zriadenie farností vo všetkých väčších mestách na strednom a západnom Slovensku je možnosť pre týchto presídlencov, aby kvôli navštíveniu našich východných liturgií nemuseli prekonávať veľkú vzdialenosť.

Snímka: Erika Litváková

Snímka: Erika Litváková

Počet gréckokatolíkov v eparchii stúpa, zároveň však platí, že v samotnom sídelnom meste Bratislava je najviac ľudí bez vyznania spomedzi všetkých regiónov Slovenska. Prináša to prekážky alebo to vnímate ako priestor na evanjelizáciu? Ako v takomto prostredí pastoračne pôsobiť?

Myslím si, že pastorácia vo veľkom meste, akým je Bratislava, je omnoho náročnejšia, keďže je tu veľmi veľa anonymity. Je to výzva aj pre nás, ako sa k týmto ľuďom dostať a mať s nimi kontakt.

My kňazi potrebujeme byť mužmi modlitby, musíme byť spojení s Bohom veľmi úzko a potom nám on sám ukáže, čo máme robiť.

Vracajú sa ľudia po období pandémie, keď boli zatvorené kostoly, naspäť do chrámov alebo vidíte istý odliv?

Návštevnosť bohoslužieb je rovnaká ako pred pandémiou.

V čom vidíte hlavné výzvy pastorácie v najbližšom období? Ako napríklad pracujete s mladými ľuďmi?

V lete sa organizujú tábory pre mládež a taktiež kurz animátorskej školy. Pravidelne sa konajú stretnutia mládeže s biskupom na Palmovú nedeľu. Vo viacerých farnostiach sa organizujú stretnutia mladých s kňazmi.

Nedávno ste sa s vašimi mladými zúčastnili aj na Svetových dňoch mládeže v Portugalsku. Aké poznatky si z toho odnášate? Bol priestor rozprávať sa s nimi aj o ich pohľade na život v Cirkvi, v eparchii, respektíve o otázkach, ktoré mladú generáciu v dnešnej dobe najviac trápia?

Je potrebné pre nás kňazov, ale aj biskupov nájsť si priestor, byť s mladými a načúvať, čo ich trápi. Majú v sebe veľa strachov a cítia neistotu. Majú tiež veľa nezodpovedaných otázok, na ktoré nenájdu odpovede na sociálnych sieťach. Potrebujú pomoc.

Viac ich máme upriamovať na Boha, ktorý je Otcom a ktorý sa nám dáva celý a úplne. Hovoriť im, že Boh je láska a že ich miluje takých, akí sú. Tento svet ich tlačí do výkonov, aby boli všetky dievčatá ako topmodelky alebo aby všetci chlapci boli ako Ronaldo či Messi.

Je to klamstvo, ktorému však mnohí mladí uverili a veria. Ak nespĺňajú očakávania rodičov či kamarátov, upadajú do depresií. Preto im máme ukázať vyššie méty, pre ktoré boli stvorení.

Máme ich viesť do samoty s Bohom, kde zjavuje svoju lásku i to, že on jediný nám stačí. Myslím, že mladých ľudí máme povzbudzovať, aby boli otvorení pre potreby iných, či už rodičov, rovesníkov alebo starších ľudí, lebo v nich je prítomný Kristus. Len vtedy budú cítiť, že ich život má zmysel. Ak sa budú dávať pre iných. Vtedy nájdu skutočné šťastie.

Ako ste na tom s novými duchovnými povolaniami? Darí sa vám získavať adeptov na kňazstvo či zasvätený život?

V eparchii sme za celý čas jej pôsobenia mali jedno rehoľné povolanie a zatiaľ sa žiadne ďalšie neobjavujú. O kňazskú službu priebežne prejavujú záujem muži aj v staršom, aj v mladšom veku.

Musela sa eparchia vyrovnávať aj s nejakými bolestivými prípadmi zneužívania zo strany kňazov?

Vďaka Bohu, doteraz nemusela takýto prípad riešiť.

Vyrastali ste v Ľubici pod Vysokými Tatrami, čo pripomína aj váš biskupský erb, kde máte symbolicky znázornené i zasnežené kopce. Necnie sa vám v Bratislave za horami?

Blízko Bratislavy sa začínajú hory – karpatský oblúk. Nemám teda v Bratislave ten dojem, aký som mal v Ohiu v USA, kde bola rozľahlá rovina a kde mi kopce naozaj trochu chýbali. Tu stačí vybehnúť na Kamzík či do Horského parku.