Novodobí rytieri nevymreli

Patria k nim tisícky ľudí, medzi nimi umelci, známe osobnosti i kňazi. Pre niektorých je skauting záujmovým krúžkom, pre iných životným štýlom. Mladým ľuďom pomáha rozvíjať telo i ducha a aj v dnešnom svete egoizmu ich učí nehľadieť iba na seba.

Riaditeľ Ústredia Slovenského skautingu Juraj Lizák hovorí, že mladí ľudia väčšinou pomáhať chcú a radi sa zapájajú do dobrovoľníckych akcií. Problémom sú podľa neho dlhodobejšie aktivity. „Mladí sa ľahko nadchnú pre vec, ale ťažšie pri nej zotrvajú. V skautingu, ako aj v iných mládežníckych organizáciách rozvíjame v mladých ľuďoch a deťoch práve tieto mäkké zručnosti. Učíme ich, že treba zostať a vydržať, aj keď odíde eufória, prídu problémy a únava.“

Užitoční aj v korona kríze

Pandémia zasiahla aj ich aktivity. Hoci sa nemôžu pravidelne stretávať, nesedia doma so založenými rukami. Od marca funguje Skautská služba, do ktorej sa v celej krajine oficiálne zapojilo vyše 410 dobrovoľníčok a dobrovoľníkov, neoficiálne o pár desiatok viac. „Pri definovaní poslania Skautskej služby sme sa rozhodli, že nebudeme vymýšľať žiadne vlastné aktivity, ale zapojíme sa do aktivít organizovaných subjektmi verejnej správy alebo inými mimovládnymi organizáciami. Tento princíp podmieňuje aj vykonávaný rozsah aktivít.“

Medzi najobľúbenejšie patrí šitie rúšok, ktoré je ideálne pre tých, čo nemajú možnosť alebo by neradi išli medzi ľudí. „V teréne roznášajú nákupy ohrozeným skupinám obyvateľov, napríklad seniorom alebo onkologickým pacientom. V niektorých mestách sme pomáhali zabezpečiť informačné kampane zamerané najmä na starších ľudí a vhadzovali sme im letáky do schránok. S niektorými mimovládnymi organizáciami sme zabezpečili rozvoz obedov, vypomáhali aj zberom materiálu na zabezpečenie základnej hygieny pre sociálne slabších a vylúčené komunity,“ vymenúva Juraj Lizák. 

Spätí s prírodou i technológiami

Hoci sú skautky a skauti viac spojení s prírodou a pobyt v nej  bez teplej vody či elektriky im nerobí problém, blízke sú im aj moderné technológie. Aj oni kráčajú s dobou a nelovia len bobríkov odvahy. Robia si odznaky odbornosti ako hráč počítačových hier, smartfónista, práca s internetom či so sociálnymi sieťami. 

Podľa šéfa slovenského skautského ústredia s modernými technológiami nebojujú, ale učia sa ich ovládať a mať z nich úžitok, nie byť ich otrokmi. „Pri vzniku skautingu na začiatku 20. storočia sa skauti vo veľkom venovali rádioamatérstvu. Dnes sa komunikácia presunula na internet, tak skautov nájdete aj tam. Naše najväčšie podujatie sa volá JOTI - Jamboree On The Internet a koná sa raz ročne. Skauti a skautky sa spoločne stretávajú v četovacích miestnostiach alebo riešia úlohy či sledujú online semináre.“

Počas letných táborov sa však od virtuálneho sveta úplne odstrihnú. Pobyt v stanoch bez výdobytkov modernej doby im však problém nerobí. Tak trochu sa na to pripravujú v oddieloch počas roka, preto na skautský tábor môžu ísť len jeho členovia. „Pri najmenších deťoch vo veku žiakov prvého stupňa si vyskúšame ich odhodlanie na víkendovej akcii,“ predstavuje taktiku a pokračuje, „pokiaľ sa príliš neboja a neplačú, tak môžu ísť na tábor.“

Pri starších deťoch a mládeži je to vraj o čosi jednoduchšie. „Naši členovia sú veľakrát z rodín, kde sa hojne venujú turistike, takže byť v prírode je pre nich pomerne prirodzené. Po dvoch-troch dňoch sú plne adaptovaní na nové prostredie, ktoré je plné oveľa zaujímavejších podnetov, a na mobil ani nepomyslia.“
Juraj v svojej skautskej skupine deti motivuje, aby si na tábor brávali spoločenské hry a knihy.

Vysvetľuje, že sa im snažia vytvárať priestor a čas na čítanie i spoločné hranie. „Pre skauting je pobyt v prírode jednou zo základných zložiek formácie členov, ale tiež musíme brať do úvahy, že nie je jeho cieľom. Tým je vychovávať aktívnych a zodpovedných občanov.“ 

Zverenci sv. Juraja

Mladých ľudí sa snažia počas ich vývoja usmerniť, dať im pozitívne vzory aj hodnotový základ, čo im môže byť celoživotným kompasom. „Sú však aj takí, ktorých nezmeníme a zvyšok ich života bude v protiklade s tým, čo sme im vštepovali. Ale aj takí ľudia budú spomínať na tábory a detstvo ako pekne prežité obdobie svojho života, keď i oni boli o niečo lepší,“ zamýšľa sa Juraj Lizák. 

Akí sú teda skauti? „Veľa mojich známych tvrdí, že skauta sa dá pomerne ľahko spoznať a je jedno, či to bol ich spolužiak v škole alebo aktuálny kolega v práci. Skautky a skauti sú priateľskí, lojálni, pracovití, samostatní a zodpovední. Problémy sa snažia riešiť a vedia si zachovať chladnú hlavu v krízových situáciách. Sú to aktívni členovia komunít, v ktorých fungujú a snažia sa byť im prínosom.“  

Okrem do života praktických vlastností sú známi aj svojimi uniformami a typickou šatkou. Nosia ich však iba príležitostne, jedným z takýchto dní je Deň so skautskou šatkou. Hoci sa vo väčšine sveta oslavuje 1. augusta v deň začiatku prvého skautského tábora na svete, Slovensko i Česko si ho pripomínajú už koncom apríla, v deň sviatku ich patróna sv. Juraja. 

Jeho podstatou je podľa jedného zo slovenských skautov oslava spoločnej identity a hodnôt: „Zapájajú sa doň aj neaktívni členovia, ktorí sú v svojom vnútri stále skautmi.“ Ten tohtoročný bol pre sprísnené podmienky pre vírusové ochorenie COVID-19 od predošlých rokov odlišný a väčšina aktivít sa odohrávala doma v rodinnom prostredí. „Ročníky predtým išlo skôr o hromadné stretnutia skautov na jednom mieste, ktorí vykonali jednu spoločnú aktivitu. Obľúbené sú aj spoločné výstupy na vrchy alebo pozorovania východu slnka.“

A prečo si za skautského patróna zvolili práve sv. Juraja? „Zakladateľ skautingu lord Robert Baden Powell videl v skautoch novodobých rytierov pripravených chrániť slabých, slúžiť vlasti a panovníkovi a vyznávajúcich hodnoty viktoriánskeho Spojeného kráľovstva, ako napríklad česť,“ objasňuje Juraj Lizák. A keďže je svätý Juraj patrónom rytierov, otec skautingu si vybral práve jeho.

Jedným z pilierov je duchovný rozvoj

Okrem dobrovoľníckej pomoci sa so skautmi spája i nosenie betlehemského svetla, výnimkou nie sú rôzne pôstne aktivity či duchovné akcie. Medzi skautmi nájdeme i množstvo kňazov.

Jedným zo základných oblastí rozvoja v ich výchovno-vzdelávacom programe je totiž práve duchovný rozvoj. „V Slovenskom skautingu vďaka tomu získavajú deti viacero zručností, ktoré sa hodia členom pôsobiacim v náboženskej obci i členom, ktorí si svoju cestu k duchovnému svetu ešte len hľadajú. Skautky a skauti získavajú základné vedomosti v rámci náboženskej gramotnosti, podporujeme medzikultúrny a medzináboženský dialóg.“ 

Ich cieľom však podľa riaditeľa Ústredia Slovenského skautingu nie je spraviť z detí vyznávačov konkrétneho náboženstva, ale vybudovať im vzťah k duchovnu a viere a povzbudiť ich v náboženstve, ktoré vyznávajú. „Pre členov vyznávajúcich konkrétne náboženstvo máme pripravené odznaky odbornosti, ako napríklad miništrant, znalec náboženstiev, pútnik. Existuje aj špeciálny programový doplnok zameraný na duchovný rozvoj, tzv. ľaliový kríž.“ 

Nepovažujú sa však za čisto náboženskú organizáciu a otvorené dvere majú i pre neveriace deti. Juraj Lizák si pomáha výrokom, ktorý mu povedal jeden z rodičov, keď prihlasoval svoje dieťa na skauting. „‚Nebude mi vadiť, keď si skrze skauting a vašu činnosť nájde môj syn cestu k viere, ale vadilo by mi, keby ste ho nútili chodiť do kostola.‘ Tento výrok obsahuje všetky potrebné tézy nutné na vysvetlenie náboženskosti skautingu. Rodičia si musia byť vedomí, že sa s ich deťmi budeme rozprávať aj o duchovne a presahu hodnôt nad materiálny svet. Bez toho im ťažko vysvetlíme abstraktné pojmy ako dobrý skutok či povinnosť k službe blížnym. Zároveň duchovno v skautingu nemôže byť obmedzené na praktizovanie náboženských úkonov.“ 

Pionieri si z nich vzali príklad

Uniformy, starostlivosť o mládež aj dobročinné aktivity môžu evokovať pionierske družiny. Skauting však vznikol v roku 1907, teda desať rokov pred Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou v Rusku. „Nie skauting pripomína pionierov, ale pionieri mali pripomínať skautov. Obe totalitné ideológie, komunizmus a fašizmus, pochopili dôležitosť práce s mládežou a nutnosti ovplyvňovať ich v škole aj v ich voľnom čase. V skautingu, ktorý bol v tej dobe už plne rozvinutý vo všetkých západných krajinách, videli ideálny nástroj a jednoducho ho skopírovali a pokrivili.“ 

Tvrdí, že aj napríklad Hlinkova mládež sa nikdy netajila tým, že vychádzala z prostredia Slovenského katolíckeho skautingu a využila vedúcich, ktorí kolaborovali s režimom. „Čo sa týka pionierov, tí boli na tom rovnako. V niektorých prvotných príručkách SZM sa v rámci histórie práce s mládežou opisuje prínos skautingu, ale z dôvodu jeho buržoázno-imperialistického pôvodu musel byť nahradený pionierskou organizáciou.“ 

Najväčší rozdiel medzi totalitnými kópiami skautingu a ich originálom je podľa jedného z novodobých členov vzťah k slobode a demokracii. Ich vodcovia sa totiž nikdy neusilovali o to, aby bol skauting povinný. „Vždy stáli pri zakladaní a ochrane demokracie, ktorá je jedinou zárukou fungovania našej organizácie. Totalita vylučuje skauting a skauting vylučuje totalitu.“        

Trikrát ho prerušili

Prvý slovenský skautský oddiel vznikol už v roku 1913  v Komárne a založil ho Alexander Karle. „Ako vo svete, tak aj na Slovensku sa šíril za pomoci učiteľov, kňazov a ďalších dobrovoľníkov,“ hovorí o skautských začiatkoch. „Najväčší rozvoj zaznamenal po prvej svetovej vojne, keď v Československu vzniklo viacero od seba nezávislých skautských organizácií. Tie sa až neskôr začali spájať do jedného zväzu a vytvorili Junák – Zväz skautiek a skautov republiky Československej a ten existoval až do druhej svetovej vojny.“ 

Dominantnými organizáciami boli Slovenský junák, Slovenskí katolícki skauti a maďarskí skauti. Okrem nich tu pôsobili rôzne národnostné organizácie – židovské či nemecké. V súčasnosti napríklad už 20 rokov funguje i rómsky skauting. „Pri práci so sociálne a etnicky vyčlenenými komunitami sa zameriavame aj na ich integráciu a prepájanie s majoritou,“ hovorí Juraj Lizák o jedinom špecifiku rómskeho skautingu.

„Po druhej svetovej vojne sa obnovila najmä činnosť Československého junáka, ale skauting na Slovensku začal už vtedy pokrivkávať. Potom prišiel druhý a tretí zákaz. Od roku 1948 do roku 1968 bola činnosť a pôsobenie v skautskej organizácii označovaná za protištátnu činnosť a boli za ňu prísne tresty. Niekoľko skautských vodkýň a vodcov bolo spoločne s Miladou Horákovou odsúdených na trest smrti či výkon trestu v jáchymovských uránových baniach.“

Ďalej objasňuje, že počas Pražskej jari sa síce na chvíľu obnovil, „ale už v roku 1970 muselo vedenie podpísať začlenenie Junáka do SZM. Vďaka tomuto aktu nebol skauting opätovne charakterizovaný ako protištátna činnosť a skautskí vedúci neboli súdení a trestaní“. Časť organizácie pracovala v ilegalite, niektorí fungovali pod hlavičkou slovenského klubu turistov, mladých ochrancov prírody i priamo pod pionierskymi oddielmi. 

Znovuzrodenie prišlo po nežnej revolúcii. „Odvtedy fungujeme neprerušene najdlhšie v svojej histórii,“ usmieva sa šéf slovenského skautského ústredia, ale vážnejšie dodáva, že pre prerušenia zaostal skauting na Slovensku za zvyškom sveta o 30 – 40 rokov, čo bolo vidieť najmä v metodikách a ponuke programu. Pozitívom však je, že „vďaka viacerým reformám sme tento náskok úspešne dobehli a vieme inšpirovať našou činnosťou aj krajiny a organizácie, kde skauting funguje neprerušene viac ako sto rokov“.