Prvý pokrm na Mesiaci bol chlieb a víno

V sobotu 20. júla sme si pripomenuli 50 rokov od chvíle, keď na Mesiaci pristál modul Apolla 11. Písal sa rok 1969 a v kolektívnej pamäti ostali slová astronauta Neila Armstronga, ktorý pri vystúpení na Mesiac povedal vetu: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký krok pre ľudstvo.“

Na Slovensku bolo približne 20.00 a o 19 minút neskôr vystúpil na Mesiac z lunárneho modulu Edwin Eugene Aldrin jr., nazývaný jednoducho Buzz.

Celá udalosť sa vysielala naživo po celom svete, ale v lunárnom module sa udialo niečo významné, čo diváci nemohli vidieť. Medzi pristátím modulu a vystúpením na mesačný povrch bola niekoľkohodinová prestávka, astronauti mali odpočívať.

Práve počas tohto odpočinku Buzz Aldrin prijal chlieb a víno, matériu vhodnú na sväté prijímanie. Neil Armstrong ho sledoval v tichu a NASA bola o tom informovaná. Aby sme pochopili zmysel tohto gesta a prečo to bolo nezverejnené, musíme sa vrátiť k misii Apolla 8.

24. december 1968, Vianoce pri Mesiaci
Prvým veľkým krokom na ceste k Mesiacu bola misia Apolla 8. Vesmírna raketa s ľudskou posádkou vtedy po prvý raz opustila obežnú dráhu Zeme a priletela k Mesiacu. Modul obletel niekoľkokrát Mesiac a bezpečne sa vrátil na Zem.

Posádku tvorili Frank Borman, Jim Lovell a William Anders. Ako prví videli odvrátenú časť Mesiaca a bolo to práve na Vianoce. Rozmýšľali, ako sviatok osláviť, a keďže všetko bolo vysielané naživo, rozhodli sa, že sa podelia s divákmi o jedno posolstvo.

Postupne jeden za druhým počas obletu Mesiaca prečítali prvú kapitolu z Knihy Genezis.

Predstavme si, aký hlboký zmysel malo čítanie týchto slov vo vesmíre vo chvíli, keď sa vynárali spoza odvrátenej časti Mesiaca, prežívali mesačné svitanie a na obzore sa im pomaly odhaľovala naša planéta: „Tu povedal Boh: ,Buď svetlo!’ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy. A Boh nazval svetlo ,dňom’ a tmu nazval ,nocou’“ (Gn 1, 3 – 5).

Originálny zvukový záznam tejto udalosti si môžete vypočuť na videu nižšie.
Udalosť ale neostala nepovšimnutá a vyvolala búrku nevôle. Madaly Murray O´Hairová, zakladateľka združenia amerických ateistov a známa ako najnenávidenejšia žena Ameriky, zažalovala NASA za toto čítanie Biblie v priamom prenose.

Tvrdila totiž, že počas letu boli astronauti štátnymi zamestnancami a bolo potrebné rešpektovať oddelenie Cirkvi a štátu. Žaloba sa skončila bez výsledku, ale pre NASA to bolo upozornenie, ktoré už viac neignorovala, a tak zmenila veci, ktoré sa neskôr udiali na palube Apolla 11.

20. júla 1969, gesto univerzálnej vďačnosti
Túto sťažnosť Madaly Murray O´Hairovej mala na pamäti nielen NASA, ale aj astronaut Buzz Aldrin, aktívny presbyterián. Cítil sa ako Krištof Kolumbus, ktorý prichádza na nový kontinent. A jeden z prvých krokov, ktoré vykonal tento slávny moreplavec na americkom kontinente, bolo prijatie svätého prijímania.

Aldrin nebol katolík, patril do presbyteriánskeho spoločenstva v Houstone. Preto nemohol prijať premenený chlieb a víno na telo a krv Krista, ako o tom učí Katolícka cirkev.

Napriek tomu Buzz Aldrin sa rozhodol uctiť si okamih pristátia prijatím chleba a vína určeného na prijímanie. Hovoril o tom so svojím pastorom Deanom Woodruffom, ktorý mu pripravil malý balík s hostiou a vínom.

A čo si o tom myslela NASA? V svojej knihe Magnificent Desolation Aldrin rozpráva, že s tým v podstate nemali problém, iba ho upozornili, aby vec komentoval všeobecne.

A tak sa aj stalo. Po pristátí na Mesiaci a pred Armstrongovým výstúpením z lunárneho modulu Aldrin oznámil do Houstonu, že žiada o chvíľu poďakovania.

Diváci na celom svete počuli toto: „Houston, tu je pilot lunárneho modulu. Chcel by som využiť túto príležitosť a poprosiť každého človeka, ktorý počúva, ktokoľvek a kdekoľvek sa nachádza, aby sa na chvíľu zastavil a kontemploval udalosti posledných hodín. Nech sa každý poďakuje spôsobom, aký považuje za najvhodnejší.“

Ja som vinič, vy ste ratolesti
Nasledovala chvíľa ticha a to, čo sa vtedy udialo, ľudia na zemi dlhé roky nevedeli. Jediný, kto všetko videl a počul, bol Neil Armstrong.

Po výzve na poďakovanie Buzz Aldrin vytiahol balíček zo skafandra, nalial víno do malého kalicha a požil hostiu s vínom.

Musíme spresniť, že v presbyteriánskej tradícii má Eucharistia iný význam ako v Katolíckej cirkvi. Presbyteriáni neveria v jej prepodstatnenie. Kristova prítomnosť v chlebe a vo víne nie je reálna, ale iba duchovná.

Buzz Aldrin o tejto udalosti napísal v svojej knihe Magnificent Desolation toto:

„Vybral som si malý papier, na ktorom som mal napísané Ježišove slová: ,Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prinesie veľkú úrodu, lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.’ Do kalicha som nalial trocha vína a počkal som, kým sa usadí, keďže gravitácia na Mesiaci je iba šestinová oproti pozemskej. Ticho som si prečítal úryvok z Biblie a požil som hostiu a víno. V modlitbe som myslel na úlohu, ktorá nám bola zverená, a príležitosť, ktorú som dostal. Neil pozeral s rešpektom a túto chvíľu nijako nekomentoval.“

Rekonštrukcia tejto udalosti sa dostala aj do televíznej minisérie Zo Zeme na Mesiac. Pozrite si video:
 

Neutralita nastolená krikom ateistky nezabránila vykonaniu tohto gesta. Aj keď ju uši sveta nepočuli, napriek tomu tu bol astronaut, ktorý sám seba videl ako výhonok, nie ako super človeka. Uznával, že je spolupracovníkom na univerzálnom diele Boha, bez ktorého živej prítomnosti uprostred ľudí sa neudeje nič.

Intuícia a zmena názoru
Tieto fakty sú potvrdené, aj keď sa nimi veľmi neoháňa. Buzz Aldrin o nich hovoril viackrát na verejnosti.

Počas rokov ale na túto udalosť zmenil názor a v knihe Magnificent Desolation napísal: „Ak by som si mohol znova vybrať, čo urobím, neslávil by som prijímanie. Pre mňa to bola skutočne hlboká skúsenosť, ale bola to kresťanská sviatosť a my sme prišli na Mesiac v mene celého ľudstva, či to boli kresťania, židia, moslimovia, animisti, gnostici alebo ateisti. Ale v tej dobe som nedokázal vymyslieť lepší spôsob ako uznať obrovskú hodnotu misie Apolla 11, iba ako vzdaním vďaky Bohu.“

Intuícia Buzza Aldrina bola svedectvom závratnej ľudskej úlohy: vesmír hostí excelentné stvorenie, obdarované svedomím a nádejou, ktoré sa počas svojich dejín konfrontovalo s hypotézou vtelenia a vzkriesenia.

„Vzdal som vďaku inteligencii a duchu, ktoré viedli dvoch mladých pilotov do Mora pokoja. Pre mňa bolo veľmi zaujímavé uvažovať: prvá tekutina, ktorá tiekla na Mesiaci, a prvé jedlo, ktoré sa tam jedlo, boli matérie Eucharistie. A samozrejme, bolo zaujímavé pomyslieť si, že niektoré z prvých slov, ktoré zazneli na Mesiaci povedal Ježiš Kristus, ktorý stvoril nebo i zem a ktorý v nesmrteľnom Danteho verši je láskou, ktorá hýbe slnkom a inými hviezdami“ (Magnificent Desolation).