Ruženec stráži cestu do večnosti
Je to nádherné dielo, ktoré treba šíriť aj v modernom svete. Myslí si o posvätnom ruženci MATEJ JURAJ ŠULIK, OP.
Matej Juraj Šulik pripomína, že počas modlitby ruženca k nám prichádzajú Ježiš s Pannou Máriou, aby žehnali naše úmysly. Snímka: archív –MJŠ–
Svätý Pavol VI. povedal, že bez kontemplácie je ruženec ako telo bez duše. Je to naozaj tak?
Áno, túto pravdu o ruženci povedal pápež Pavol VI. takmer pred 50 rokmi a stále platí. Ruženec pre nás ľudí nesie v sebe od prvých chvíľ vzniku obrovskú milosť. Je správou, ktorá nikdy nebude minulosťou. Rozjímať nad jednotlivými tajomstvami Ježišovho života je viac než len spomienka.
Spomienka môže pominúť, po viacerých opakovaniach sa stane nudnou a ja ju vypustím. Ruženec je stretnutie s Kristom, ktorý je živý, nie je spomienka, nie je ani minulosť, ako niektorí hovoria. Modliť sa mechanicky, „bez ducha“, znamená zabudnúť na pravdu, že Ježiš je živý, že ma počúva.
Modliť sa ruženec znamená obnovovať v sebe Pravdu – Ježiša, v ktorého som uveril, a spolu s Pannou Máriou žasnúť, „aké veľké veci mi urobil Pán“. Oni v tej chvíli naozaj prichádzajú k nám a žehnajú naše úmysly, potreby a životy.
Môžete nám priblížiť „ružencovú legendu“, ktorá sa viaže k svätému Dominikovi?
Legenda hovorí, že Dominik bol pri jednom ohlasovaní medzi bludármi veľmi smutný. Obrovské úsilie, ktoré vynaložil, nepomohlo k ich obráteniu. Sám sa vtedy pýtal, čo robiť, aby sa odvrátili od bludu a uverili jeho slovám.
V tej chvíli sa mu prihovorila Panna Mária: „Dominik, pravdu, ktorú hlásaš, musíš sprevádzať modlitbou. Dávam ti môj ruženec, ktorým zničíš každý blud.“ Od tej chvíle Dominik i jeho bratia pri hlásaní evanjelia vždy používajú ruženec ako zbraň, ktorú nosia na koženom opasku a majú ju neustále so sebou.
Čo máte ako promótor ruženca na starosti? V čom spočíva táto pastorácia?
Táto úloha sa vyprofilovala dejinami rehole. Promótor je vlastne brat, ktorému je v provincii zverená starosť o ružencové bratstvá. V Košiciach máme založené Dominikánske mariánske centrum, kde spolu s laikmi a bratmi pracujeme na tomto diele.
Našou úlohou je šíriť modlitbu ruženca, vysvetľovať jeho význam a dôležitosť. Zakladať, sprevádzať a viesť tieto spoločenstvá. V centre vydávame na tieto účely formačné a duchovné materiály, ponúkame obnovy, duchovné cvičenia, organizujeme oblastné alebo celoslovenské púte, niekedy aj zahraničné.
Od roku 1994 sme znovu začali vydávať časopis Ruženec, ktorý bol počas totality zrušený. Postupne sme zriadili aj vlastnú internetovú stránku. Teda zámer je ten istý ako na začiatku – ako hovoril páter Akvinas Juraj Gabura, OP (1915 – 2019), šíriť nádherné dielo – ruženec v modernom svete.
Ružencové bratstvo sa „musí“ modliť ruženec?
Vstupom do ružencového bratstva sa k tomu každý člen dobrovoľne zaväzuje. Stáva sa členom dominikánskej rodiny a požíva všetky duchovné dobrá našej rehole a dobrá prísľubov, ktoré dostal Alan de la Roche od Panny Márie v súkromnom zjavení.
Bola aj u dominikánov tradícia vstávať v noci na hodinovú modlitbu?
Dominikáni majú mníšske prvky vo svojom spôsobe života, jedným z nich je aj chórová modlitba – modlievame sa zásadne spolu v chóre. V minulosti sa bratia naozaj modlievali nočné hodinky – matutínum, napríklad kartuziáni, trapisti. Ich spôsob života je však odlišný.
Kým oni ostávajú verní jednému miestu, kláštoru, kde sa modlia a žijú svoj život v skrytosti, dominikáni, podobne ako napríklad františkáni, vychádzajú z kláštora, aby evanjelizovali.
Táto činnosť, putovanie spojené s ohlasovaním, vo veľkej miere rozhodla, že sme vypustili nočné hodinky. Nočné modlitby sú vlastne žalmy spojené s dvomi čítaniami zo Svätého písma a výňatky z cirkevných otcov.
Dôležité je, aby tajomstvá ruženca prenikli do nášho srdca a do každodenného života. Vidíte zmenu v životoch ľudí, ktorým ste odporúčali modliť sa ho?
Na túto otázku vám odpoviem, až keď budem v tejto službe za sebou viac rokov. No s istotou môžem povedať, ako sa zmenil život mužovi, ktorý navštívil mariánske pútnické miesto. Modlitba ruženca sa stala pre neho každodennosťou, ktorá navonok ešte nič nehovorila.
Ovocie modlitby však vyšlo na povrch, keď vážne ochorel – nikdy som nepočul, že by sa na chorobu sťažoval. Vždy, keď som ho navštívil, bol veľmi pokojný. Jediné, čo ho trápilo, bola jeho zábudlivosť a výpadky pamäti.
Bez pomoci druhého človeka alebo rádia nevedel dokončiť Zdravas a to bol dôvod jeho nespokojnosti. S úsmevom hovorieval: „Keď nemám žiadneho pomocníka, pozerám na obraz Panny Márie a čakám, kým mi neprídu na um správne slová.“
Ja som len ticho počúval a učil som sa, čo je to modlitba srdcom. Nikdy mi nenapadlo, že srdce človeka sa modlí, aj keď telo vypovedáva.
Máte osobnú skúsenosť s tým, že ruženec neuveriteľne pomáha, keď treba vyriešiť nejakú situáciu, problém či ťažkosť?
Zažívam to zakaždým, keď sa modlím s našimi ruženčiarmi na obnovách. Keď sa im prihováram, žasnem, ako sa vedia otvoriť pre evanjelium. Niekedy sa zasa divím, s akou ľahkosťou sa mnohé veci, aj náročné, vyriešia. Tiež vidím, s akým pokojom v očiach odchádzajú ľudia z ružencových obnov.
Napokon, aj moje povolanie, vnútorné pevné rozhodnutie ísť zasväteným životom, vzišlo pri modlitbe Zdravas. Pri nej som nabral istotu, že je možné ísť touto cestou. Za touto modlitbou nie sú len ťažkosti a problémy, ale oveľa viac. Pomáha v životných rozhodnutiach, zaháňa zlo a stráži cestu do večnosti.
V súčasnosti sa veriaci modlia mnoho nových ružencov – od korunky Božieho milosrdenstva cez pompejský ruženec až po ruženec k svätým ranám Ježišovým či k svätému Šarbelovi. Ako to vnímate?
Poznať, stretnúť sa s rôznorodosťou je jedna vec. Druhá je, či sa dá ísť všetkými smermi. Či je múdre ísť za všetkým. Som rád, že som človek, lebo moja obmedzenosť ma učí vyberať si. Modlitba musí spĺňať najdôležitejšie a najkrajšie kritérium: stretnutie s Ježišom. Každá modlitba je rozhovor s ním.
To je cieľ a zmysel. Prvá osoba, ktorá nás k Ježišovi privádza, je Mária. Za ňou sú ostatní svätí. Viem si však predstaviť, že v nejakom období života ma viac môže sprevádzať niektorý svätec, ktorý zápasil s podobnou ťažkosťou ako ja.
No vždy, keď sa vrátime do bežných koľají, Mária je tá, s ktorou sa nám dobre kráča za Ježišom. Áno, modlievam sa korunku Božieho milosrdenstva, lebo som kňaz spovedník. Pomáha to nebyť sudcom, ale otcom, ktorý napomína, no neprestáva milovať.