Tri roky po požiari Notre-Dame

Práce na streche historicky vzácnej Katedrály Notre-Dame v Paríži boli príčinou veľkého požiaru, ktorý večer 15. apríla 2019 otriasol Parížanmi i celým svetom.   
Peter Slovák 01.05.2022
Tri roky po požiari Notre-Dame

Katedrála Notre-Dame v Paríži. Snímka: wikimedia commons/by Uoaei1 – Own work /CC BY-SA 4.0

Pred tromi rokmi sa pri požiari Katedrály Notre-Dame zničil stredoveký drevený krov, časti stropných klenieb a hrebeňová vežička z 19. storočia.

Po tejto nešťastnej udalosti sa francúzsky prezident Emmanuel Macron snažil upokojiť šokovaný národ.

Povedal, že Notre-Dame bude obnovená do piatich rokov – a ešte krajšie ako kedykoľvek predtým. To dodalo mnohým odvahu – ale zároveň aj časový stres hneď od začiatku.

Odvážne projektové sny architektov so sklom, oceľou a laserovými projekciami sa líšili od triezvej prísnosti ochrancov pamiatok.

Osobitný zástupca pre dohľad nad rekonštrukciou Katedrály Notre-Dame Jean-Louis Georgelin už pri nástupe do funkcie naznačil, že nechce premárniť päť rokov umelecko-historickými sympóziami. Preto bolo pomerne rýchlo rozhodnuté zrekonštruovať ju podľa originálu. 

Napriek optimizmu však podľa bývalej staviteľky kolínskej katedrály Barbary Schockovej-Wernerovej môže rekonštrukcia Notre-Dame trvať niekoľko desaťročí.

Georgelinova vízia sa čoskoro konfrontovala s novou bolestivou realitou. Sotva rok po požiari, keď ešte stále prebiehalo odstraňovanie následkov, stavenisko zostalo v pokoji z dôvodu pandémie. Pričom napríklad tiež nebolo možné nasadiť si ochranný odev pre vysokú expozíciu olova z roztavených striech. 
 

Začína sa rekonštrukcia

Medzitým sa však podarilo veľa dosiahnuť. Určili sa stromy pre krov a typ ošetrenia, uzavreli sa zmluvy so stavebnými firmami.

V decembri minulého roka dostala Parížska arcidiecéza a jej koncepcia budúcej podoby katedrály od štátu zelenú, hoci ju časť verejnosti ostro kritizovala.

Už počas prípravy, keď na verejnosť prenikli prvé návrhy a myšlienky, sa ozývali rozhorčené hlasy. Notre-Dame by sa nemal zmeniť na „náboženský Disneyland“.

Všetko by malo zostať tak, ako to bolo vždy - alebo aspoň tak, ako to bolo od čias, keď Eugène Viollet-le-Duc zrekonštruoval budovu po spustošení počas Francúzskej revolúcie pred takmer 250 rokmi.
 

Boží dom s množstvom turistov

Pred rokom 2019 prichádzalo do Notre-Dame ročne 12 až 14 miliónov ľudí a počty turistov rastú. Na druhej strane návštevníkov bohoslužieb je čoraz menej.

Napriek tomu je parížska katedrála v prvom rade tým, čím bola po stáročia: kostolom, Božím domom.

Po katastrofálnom požiari sa Parížskej arcidiecéze naskytla príležitosť akási nultá hodina, kreatívny reset.

Tí, ktorí sa na ňom podieľali, sa usilovali zvládnuť rovnováhu medzi jedinečným liturgickým priestorom a autentickou príležitosťou duchovne sa stretnúť s nespočetným množstvom nábožensky nezasvätených, ale potenciálnych záujemcov.

Požiadavky na Notre-Dame sa líšia: od veriacich a ateistov, od zvedavcov a neskúsených; na rozhraní ticha, hluku a zvuku. Nik však neprichádza len ako pútnik alebo len ako turista. Nový dizajn usmerňuje tok ľudí - a zároveň sa snaží vysvetliť význam priestoru a urobiť ho hmatateľným.
 

Archeologické nálezy

Pred blížiacim sa začiatkom prác sa na rôznych miestach pod podlahou katedrály uskutočnili archeologické vykopávky. Počas februára a marca minulého roka sa našlo niekoľko nálezov vrátane oloveného sarkofágu zo 14. storočia a častí starého chórového plátna, ktoré bolo zničené v 17. storočí.

Nemecký historik umenia Stephan Albrecht, člen vedeckých pracovných skupín pre rekonštrukciu, hovoril o senzácii.

Objavili sa tu hroby, ktoré možno pochádzajú z antických čias; okrem toho sa tu možno nachádzajú pozostatky základov prvého starovekého východného komplexu biskupskej cirkvi.

Stephan Albrecht opisuje súčasnú fázu ako „logisticky a konštrukčne jedinečnú operáciu na otvorenom srdci katedrály“.
 

Sväté omše sa ešte neslúžia

Historik architektúry Mathieu Lours z Univerzity Paris-Cergy vysvetľuje: „Notre-Dame nie sú Pompeje. Arcibiskupstvo potrebuje svoju katedrálu, Paríž potrebuje Notre-Dame a návštevníci ju chcú vidieť.“ Podľa výskumníka sa treba rozhodnúť medzi používaním a vedeckými poznatkami.

Samozrejme, že námestie s predchádzajúcimi budovami bolo zastavané už v galsko-rímskych časoch. Bolo by fantastické ísť pod loď, priznáva Lours, keďže predchádzajúca katedrála bola najväčšou ranokresťanskou bazilikou v Galii.

Avšak ak by sa realizovali kompletné vykopávky, nebolo by možné znovu otvoriť v apríli 2024. Všetky výkopové práce by sa totiž museli vykonať pred renovačnými prácami. 

V každom prípade po prvýkrát od konca Francúzskej revolúcie sa v parížskej Katedrále Notre-Dame neslúžia bohoslužby - a ešte nejaký čas sa ani nebudú. Alternatívnym chrámom pre veriacich v tejto oblasti je Kostol Saint-Sulpice v blízkosti Luxemburských záhrad.