Vo Frauenkirchene hriešnici nájdu záštitu Matky Božej

Obec Frauenkirchen sa prvýkrát spomína v historických listinách Uhorského kráľovstva v roku 1324 ako Szent Maria.

Mestečko s bazilikou
 

V rokoch osmanského ťaženia Európou 1529 a 1683 opakovane došlo k totálnemu zničeniu obce i kostola, ktorý sa tam nachádzal.

Obnovu podnietil gróf a knieža Pavol I. Esterházy (1635 – 1713), jeden z najväčších vlastníkov pôdy v starom Uhorsku.

Mesto okolo baziliky, postavenej v rokoch 1695 až 1702, a františkánskeho kláštora sa od konca 17. storočia postupne rozvíjalo ako regionálne obchodné centrum.

Prevažnú časť tvorili nemecky hovoriaci obyvatelia. Od roku 1897 sa Frauenkirchen dokonca dopravne napojil na rakúsko-uhorskú železničnú sieť.

Po skončení prvej svetovej vojny bol oficiálne Frauenkirchen podľa Saintgermainskej zmluvy (rok 1919) v roku 1920 pridelený Rakúsku.

Chrám Narodenia Panny Márie je barokový rímskokatolícky pútnický kostol vo Frauenkirchene. V roku 1990 pápež Ján Pavol II. povýšil kostol na baziliku minor a je súčasťou Diecézy Eisenstadt.

Z ruín znovu do krásy
 

Počas prvého osmanského obliehania Viedne v roku 1529 bola celá dedina zničená. Budova kostola zostala ruinou na viac ako sto rokov.

Keď ho v roku 1622 dostali do vlastníctva Esterházyovci, pod ich záštitou chrám v rokoch 1668 až 1669 prestavali a darovali františkánskemu kláštoru.

Žiaľ, kostol i kláštor znovu počas ďalšieho osmanského obliehania Viedne úplne zničili v roku 1683.

Po zbúraní kostola a položením základného kameňa v roku 1695 zadal knieža Pavol Esterházy rakúskemu architektovi Franzovi Martinellimu (1651 – 1708) úlohu postaviť na základoch spustošeného chrámu nový.

Jeho konsekrácia sa konala v roku 1702. Zničený františkánsky kláštor ako dvojpodlažná štvorkrídlová budova na severnej strane kostola bol tiež obnovený v rokoch 1686 až 1687.

Záhradné krídlo na východnej strane bolo postavené v rokoch 1720 až 1733.

Mohutná baroková budova chrámu s dvojitou vežovou fasádou dosahuje výšku približne 53 metrov.

Trojpodlažné veže majú dvojité cibuľovité prilby s lucernami. Nad západným portálom je v kamennom výklenku postava Madony s rokom 1240. Na štíte sú postavy sv. Michala Archanjela medzi anjelmi.

K hlavnej lodi sú pripojené bočné kaplnky.


Interiér je barokový šperk
 

Vďaka umelecky jednoliatej stavbe a zariadeniu patrí barokový interiér kostola so šírkou 18 a pol metra medzi najkrašie sakrálne interiéry v Burgenlande.

Súčasťou sú fresky a čiastočne pozlátená štuková výzdoba. Otvorené arkády bočných kaplniek majú v hornej časti okrúhle oblúkové otvory.

Chór je štvorpriestorový s krížovou klenbou. Klenby v lodi, bočných kaplnkách i na chóre sú zdobené bohatou štukovou výzdobou s motívmi listových a ovocných vencov, ratolesťami viniča, mušľami a maskarónmi od Pietra Antonia Contiho (okolo roku 1700).

Nástenné maľby na zakrivených zarámovaných obrazových paneloch od švajčiarskeho barokového maliara Lucu Antonia Colombu (1674 – 1737) zobrazujú výjavy z dejín spásy.

V interiéri chrámu na prvý pohľad zaujme hlavný pozlátený oltár z roku 1873, ktorý lemujú sochy dvoch uhorských kráľov - sv. Štefana a sv. Ladislava.

Uprostred hlavného oltára sa nachádza milostivá socha Panny Márie, Márie na vŕšku, z lipového dreva. Jej pôvod siaha až do čias gotiky (1240). Neskôr ju obohatili barokové prvky, šaty, dve zlaté koruny i žezlo Matky Božej.

Milostivú sochu osobne odniesol Pavol Esterházy z hradu Forchtenstein do Frauenkirchenu. Počas druhej svetovej vojny bola milostivá socha uložená vo Viedni.

Okrem toho na prvom bočnom oltári, na strane kazateľnice nájdeme aj milostivý obraz Maria Lactans - dojčiaca Matka Božia. Vo Frauenkirchene, veriacimi nazývaný aj Útočisko hriešnikov, sa nachádzal už v roku 1529, keď útočníci Osmanskej ríše zničili prvý kostol.

Po oboch stranách baziliky sú štyri bočné oltáre, každý v bielej a zlatej farbe. Kazateľnica z roku 1713 je bohato zdobená figurálnou výzdobou rovnako ako barokové chórové lavice s maľbami svätcov a krajiniek.

V bývalom refektári nájdeme klenotnicu s pozoruhodnou štukovou výzdobou.

Pod kostolom sa nachádzajú dve krypty, z ktorých jedna slúžila na pochovávanie členov františkánskeho rádu až do roku 1870.

V druhej sú zase pochovaní členovia grófskej línie Esterházyovcov. Vo Frauenkirchene sa pútnici môžu zúčastniť nielen na bohoslužbách, ale aj kúpiť kláštorné pivo a v čase pandémie dokonca aj praktickú svätenú vodu v rozprašovači.