Zažili exodus z vlastnej pohodlnosti

Nepoznajú sa, v tomto článku sa spolu ocitli náhodne. Obaja žijú v manželstve, obaja majú doma malé dieťa, obaja sa do pôstnej výzvy pustili už druhý rok po sebe. 

„Páči sa mi, že je to presne zamerané na čnosti, ktoré by chlapi mali mať; ale my ich často nepestujeme a nestaráme sa o ne. Väčšinou dnes nie sme naučení sa zapierať, robiť niečo fyzicky, odoprieť si to, čo si chceme dať,“ charakterizuje svoj pohľad na Exodus 90 Jakub Drdúl (28).

Oslovilo ho tiež, že program stojí i na učení púštnych otcov. 

„Ako matka veľmi vnímam, že môj osobný čas s Pánom už nie je taký pravidelný a kvalitný ako kedysi. Často uprednostňujem starostlivosť o dieťa, domáce práce a iné povinnosti pred stíšením sa a modlitbou,“ tvrdí Jana Smataníková (30).

„Práve ženská pôstna výzva mi v tomto období prišla veľmi vhod a s radosťou som sa do nej zapojila, pretože hlavnou motiváciou pre mňa bolo vytvorenie si intenzívnejšieho modlitebného času.“

Vzájomné modlitebné krytie
Jakuba a jeho partiu zaujala výzva už minulý rok; dozvedeli sa však o nej neskôr, a tak mali namiesto 90-dňového pôstu klasický štyridsaťdňový, kryjúci sa s časom Pôstneho obdobia.

„Nám, chlapom z nášho spoločenstva, sa to páčilo, a keď sme zistili, že tento rok sa Exodus 90 robí zase, šli sme do toho.“

Zo spoločenstva ich bolo deväť, už na prvom stretnutí sa k nim však pridali aj iní chalani – dokopy sa ich nazbieralo približne 20. Najmladší sú druháci na gymnáziu, najstarší v ich bratstve je štyridsiatnik.

Jakub však vie o iných skupinách v okolí, do ktorých sa zapojili i muži, ktorým tiahne na šesťdesiatku. 

Jana je súčasťou ženského stretka spoločenstva Efata – do ženskej pôstnej výzvy sa rozhodli zapojiť všetky členky, teda osem žien. „Doteraz mám z toho obrovskú radosť. V rámci stretiek mávame vyhradený čas, keď sa o výzve zdieľame a vzájomne povzbudzujeme v našich víťazstvách a pádoch,“ uvádza Jana.

„Taktiež máme v spoločenstve vytvorenú skupinku modlitieb matiek, v rámci ktorej sa tiež pridala väčšina mamín.“

Zapojené ženy majú 20 až 32 rokov,  vytvorenú zdieľaciu skupinku na sociálnej sieti a zároveň sa stretávajú raz do týždňa. „Oproti minulému roku to vnímam ako veľkú výhodu, pretože sa v tejto výzve spoločne ťaháme a zabezpečujeme si vzájomné modlitebné krytie.“

V Jakubovej i Janinej skupine tento rok osobné stretávanie sa členov zastavili od istého času opatrenia súvisiace s koronavírusom.

„Avšak naša komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí naďalej funguje a plánujeme využiť aj ďalšie možnosti elektronickej komunikácie,“ tvrdí Jana.

Možnosť online zdieľania využili i chlapi okolo Jakuba: „Keďže som vedúci, po konzultácii s lekárkou a kňazom som uznal, že osobné stretká necháme tak.“

Nová situácia priniesla podľa neho ešte jednu zmenu: „Viacerí ľudia od nás sú viac na internete, lebo potrebujeme – alebo si myslíme, že potrebujeme – sledovať situáciu okolo koronavírusu. Zabije sa kopec dňa sledovaním, kto sa nakazil, kde sa nakazil, od koho sa nakazil. To však nepotrebujeme vedieť; stačí, že dodržiavame pravidlá, ktoré sme v rámci prevencie alebo karantény dostali,“ mieni Jakub. 

Snažíme sa všetci
Zoznam zákazov a obmedzení v mužskom aj ženskom zozname je poriadne dlhý. Čo bolo z tejto náročnej výzvy pre našich respondentov najťažšie?

„Pre väčšinu z nás askéza – ale tá nás aj najviac duchovne cvičila. Bratstvo máme, k modlitbe sme vedení v kostole i spoločenstvách, ale askéza je niečo, čo ľudia nemusia, preto to väčšinou nerobia,“ tvrdí Jakub.

Konkrétne on najviac už minulý rok neznášal studené sprchy. Tento rok to vraj bolo lepšie, potom ich musel zo zdravotných dôvodov vynechať.

„Neviem, kto celý program dodržiava na sto percent. Snažíme sa všetci, ale každému z nás niečo ujde,“ priznáva Jakub úprimne.  

Pre Janu bolo najťažšie dodržiavanie striedmosti v maškrtení. „Zo začiatku výzvy som v tejto oblasti napredovala, nepociťovala som nejakú veľkú chuť na sladké, avšak s manželom sme otehotneli. Ako sa zmenil môj stav, tak sa mi zmenili aj chute,“ zveruje sa Jana.

Povedala si teda, že obmedzí aspoň čokoládové sladkosti a dá si nanajvýš keksík.

„Zo začiatku, keď som v tom padala, som sa cítila smutná a sklamaná zo seba. Odovzdala som to všetko Pánovi a práve aj vďaka mojej zdieľacej skupine s ďalšími tromi maminami som dostala motiváciu v tejto oblasti vytrvať a bojovať.“ 

Veľký posun a návyk
Keďže obidvaja absolvovali takýto pôst už minulý rok, vedia posúdiť, aké ovocie priniesol.

„Najviac som zmenu cítil v sebaovládaní,“ vraví Jakub.

„Všimol som si, že počas pôstu som sa omnoho menej hneval. Aj tento rok – tiež som na tom v tejto oblasti lepšie. Až tak ma nemrzí, keď sa veci nedejú podľa môjej vôle alebo ak sa niekomu niečo nevydarí a má to vplyv na môj život - nebudem mu za to nadávať, poviem si ‚no tak sa stalo'.“

„Vnímam veľký posun a návyk v osobnej modlitbe, teda čítaní Svätého písma, pravidelnej osobnej modlitbe a čase s Pánom,“ vymenúva Jana.

„Už to nepociťujem ako nutnú povinnosť, ktorú musím splniť, aby som si ju mohla odškrtnúť v tabuľke. Práve naopak, osobná modlitba sa mi stáva vlastnou; stáva sa súčasťou môjho každodenného života.“ 

Exodus 90 má aj takzvaný 91. deň – v rámci neho by si mal chlap vybrať, ktorú z absolvovaných vecí by chcel robiť naďalej. Jakub si minulý rok zvolil obmedzenie sociálnych sietí.

„Nebudem len tak pozerať milión videí alebo seriály – to je zabitý čas. A keď ten čas zabijem, už ho neviem vzkriesiť,“ vysvetľuje.

Jana by si chcela po skončení výzvy zachovať modlitebný čas a úsilie pracovať na svojich zlozvykoch. „Týchto deväťdesiat dní vidím ako skvelú príležitosť na vybudovanie si dobrých návykov, ktoré budú prirodzenou súčasťou môjho života.“

Treba mať rozum
Ak sa človek pustí do podobnej pôstnej výzvy, je viac než isté, že to nejakým spôsobom poznačí celé jeho okolie.

„Povedal by som, že aj v takých veciach, ako je pôst, treba mať rozum,“ uvažuje Jakub. Ako príklad uvádza to, že keď chcela ísť jeho manželka do kina, šiel s ňou, hoci podľa stanov programu Exodus 90 by filmy sledovať nemal.

„Viem, že niekedy sa chalani s niekým pohádali, napríklad ak ich chcel niekto potešiť a upiekol im koláč alebo v stredu spravil mäso – a oni tomu človeku potom vynadali. Načo mi je však pôst, keď si rozvadím celú rodinu?“ pýta sa Jakub.

Janino okolie tvorí aktuálne rodina a spoločenstvo – práve z neho sa však veľa žien a mužov zapojilo do ženskej či mužskej pôstnej výzvy, čo vníma ako výhodu. „Podporujeme sa a modlíme sa za seba. Pre mňa je to veľké požehnanie a motivácia pracovať na sebe ďalej.“

Širšej rodine svoj pôst spomínala okrajovo, vraj to nejako špeciálne neriešia. Raz jej však rodičia postrážili syna, aby sa mohla ísť pokojne zdieľať. 

Dospievame utrpením
Komu by vlastne podobnú pôstnu výzvu odporučili – a prečo? 

„Odporučil by som to všetkým chlapom od pätnásť vyššie – a možno aj mladším. Často práve v puberte začnú byť chalani zameraní na seba a na to, čo majú radi,“ uvažuje Jakub.

Podľa neho môže táto výzva mnohým pomôcť dospieť; nielen zmieneným pubertiakom, ale aj tým, ktorí sú už papierovo dávno dospelí, ich správanie však tomu nenasvedčuje.

„Dospievame utrpením a zodpovednosťou. Veľa chlapov má dnes 30 rokov, ale nikdy netrpeli a nikdy nemuseli byť zodpovední, preto sú stále deti. Povedal by som, že tento pôst utrpenie dosť porieši. Deväťdesiat dní dobrovoľne trpíte – myslím, že to chlapa spraví dospelejším.“

Tiež by Exodus 90 odporučil všetkým, ktorí bojujú s akoukoľvek sa rodiacou závislosťou. Napríklad tým, ktorí majú problémy v oblasti čistoty alebo, hoci sa ešte neklasifikujú ako alkoholici, veľa pijú. „Oboje je o tom, že si neviem ovládať telo. Tento pôst to človeka naučí.“ 

„Ženskú pôstnu výzvu odporúčam všetkým dievčatám a ženám, ktoré pociťujú nedostatok osobného času s Pánom a majú túžbu obetovať pôstny čas na nejaké úmysly,“ vraví Jana.

„Práve táto pôstna výzva je skvelou príležitosťou na budovanie si osobných návykov, ktoré majú pozitívny efekt na duchovný život, ako aj osobnostný rozvoj.“