Určite si viacerí pamätáte novoročný prejav po dlhom čase slobodne zvoleného prezidenta Československa Václava Havla: „Předpokládám, že jste mne nenavrhli do tohoto úřadu proto, abych vám i já lhal. Naše země nevzkvétá.“ Isto sa nechcel priateliť s alibizmom, ktorým sa dovtedy obhajovala materiálna i duchovná stagnácia spoločnosti.

V novodobých dejinách sme na Slovensku zaznamenali štyri pápežské návštevy. Trikrát našu vlasť navštívil Ján Pavol II. a nedávno apoštolskú cestu po Slovensku absolvoval Svätý Otec František.

Snívanie je projektívne, býva zárodkom tvorivosti. Ilúzia je pasívna. Aj v tomto duchu možno chápať slová súčasného Petra, ktorými prehovoril k našej mládeži. Pápež František tiež poznamenal, aby sme neverili špeciálnym efektom. Nabáda nás snívať s otvoreným srdcom, inými slovami, najskôr premýšľať o druhom človeku a jeho šťastí.  
 

„Dámy a páni, odchádzam, už mám za seba náhradu,“ povedal vtedy 24-ročnému PETROVI DVORSKÉMU Luciano Pavarotti. Úspech potom výnimočný tenorista žal okrem Milána i vo Viedni, v Mníchove či na domácej scéne. Dvadsiateho piateho septembra oslávil slovenský operný velikán 70. narodeniny. A zaspomínal si na vzácnych ľudí i zaujímavé momenty.

Apoštolskú cestu Svätého Otca na Slovensku pomáhali organizovať tisícky dobrovoľníkov. Tí najmladší mali 16 rokov, najstarší vyše 70. Pre azda najstaršieho 81-ročného dobrovoľníka PAVLA PROKOPOVIČA z Prešova to bola zároveň aj zmena a povzbudenie v duchovnom živote. Tak ako aj pri návšteve Jána Pavla II. v roku 1995.