Vo štvrtok 22. apríla sme si pripomenuli tragickú smrť Františka a Tomáša Munkovcov. Spája sa s nimi príbeh otca a syna, ktorí počas druhej svetovej vojny konvertovali z judaizmu na katolícku vieru. Nie preto, aby sa zachránili, ale preto, lebo to tak naozaj cítili. Ich cesta na Golgotu sa začala netradične. Na Vianoce.

Hoci svätého Anicéta uctievame ako mučeníka, nie je celkom zrejmé, či aj naozaj zomrel mučeníckou smrťou. Jedno je však isté. Pápeža z druhého storočia si pripomíname 20. apríla. Aj keď to tak nebolo od začiatku.

Zdá sa, že Achillovou pätou našich dní sa stáva čoraz väčšia pripútanosť ľudí k monitorom svojich laptopov a mobilných telefónov. Spôsob uvažovania, ale aj vnímania aktuálnej situácie ovplyvňujú informácie a správy z médií a virtuálneho sveta. Mnohí proces myslenia radšej nahradia internetovým vyhľadávačom. Z času na čas by nezaškodila mediálna diéta.   

 

 

Rovnako ako všetci úspešní politici, aj rímsky cisár Konštantín Veľký bol majstrom v umení kompromisu. Do histórie vstúpil ako prvý kresťanský cisár, nepohrdol ani kultom Sol Invictus (Nepremožiteľné Slnko) a na emblémoch a minciach zaviedol obraz slnečného božstva.

Krátko pred veľkonočnými sviatkami sme sa potešili novinke v podobe individuálnej duchovnej starostlivosti, vďaka ktorej sa veriaci po viacmesačnej pauze vynútenej pandémiou mohli aspoň sčasti vrátiť k sviatostnému životu. Zisťovali sme, ako sa s touto výzvou farnosti popasovali a ako duchovnú službu prijali veriaci.