Za doznievajúcim astronomickým letom tento rok až tak nesmútime. Veď vítame vzácneho hosťa Svätého Otca, pápeža Františka, prinášajúceho Ježišove slová a pokoj Ducha Svätého. Z pestrej palety respondentov sme vybrali osobnosti, kňazov i laikov, ktorých sme sa spýtali na ich osobné očakávania. U všetkých rezonuje radosť a nádej, že nám Petrov nástupca svojou prítomnosťou dodá odvahu vytrvať v dobrom.

Na fasáde istej budovy patriacej kláštornému komplexu sa nachádza už ťažšie čitateľný nápis: Všetko do času, vôľa Pánova naveky. Na prvý pohľad by sa zdalo, že písmená so slovami zanikajú spolu s chátrajúcou omietkou. No je to len materiálny klam. 

Pápež sv. Ján Pavol II. uvádza encykliku Ecclesia de Eucharistia slovami: „Cirkev žije z Eucharistie.“ Vyjadril tým, že Eucharistia je jadrom tajomstva Cirkvi a spĺňajú sa Ježišove slová: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Veriaci majú mať vo veľkej úcte najsvätejšiu Eucharistiu aktívnou účasťou na slávení najsvätejšej obety, častým prijímaním Eucharistie a uctievaním najhlbšou poklonou.

Meno tohto proroka znamená nosič bremien. Amos ako svätý muž miluje svoj národ, ktorému musí oznámiť záhubu. A to je to najťažšie bremeno na svete. Keďže hovorí v Božom mene, znamená to, že aj Pánovo srdce plače, keď musí napomínať.

Otázka spôsobu rozdávania svätého prijímania súvisí so slávením Eucharistie. Kým sviatosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi a liturgiu jej slávenia nazývame gréckym slovom Eucharistia, ktoré môžeme preložiť ako vzdávanie vďaky, úkon prijatia tejto sviatosti nazývame latinským slovom communio, ktoré znamená spoločenstvo, teda zjednotenie.