Veľkonočná nedeľa vo Vatikáne je čímsi výnimočná. Okrem toho, že sláveniu svätej omše predsedá pápež, vikár Krista, nástupca sv. Petra a hlava Cirkvi, na Námestí sv. Petra je umiestnená ikona Najsvätejšieho Spasiteľa, tzv. Acheropita. Ešte pred samotným začiatkom svätej omše sa pred touto ikonou vykonáva obrad s názvom Peter, svedok zmŕtvychvstania a pápež si uctí tento obraz Najsvätejšieho Spasiteľa.

Asi ťažko sa dozvieme, kde presne bol v skutočnosti Ježišov hrob. Keďže odvtedy ubehlo už 2000 rokov, miest, kde sa mohol nachádzať, je niekoľko – tradičnejších a bizarných. Od Japonska cez indický Kašmír až po tri miesta v Jeruzaleme. Tie priblížil Ján Majerník.

Stigmatizácia, čiže nosenie Kristových rán na tele, je niečo, čo sa vymyká nášmu ľudskému chápaniu a máme pred tým, pochopiteľne, prirodzený rešpekt. V dávnej i nedávnej histórii sa však so stigmatizovanými ľuďmi, ktorí dostali tento vzácny, no bolestivý dar, stretávame pomerne často, či už so zasvätenými alebo laikmi, mužmi alebo ženami.

Mohlo by sa zdať, že život kontemplatívnych rádov pandémia koronavírusu veľmi nezmenila. Modlitba, rozjímanie, adorácia. Interakcia s okolitým svetom je minimálna. Betlehemské sestry zo Spojených štátov amerických však uplynulú zimu využili na tvorenie unikátnej veľkonočnej kolekcie riadu a ozdôb.

Najdôležitejším momentom Kristovho pôsobenia je pre kresťanov jeho zmŕtvychvstanie. Prečo ho teda najčastejšie zobrazujeme ako potupeného na kríži a nie ako osláveného? Vysvetľuje dogmatický teológ a rektor Univerzitného pastoračného centra v Nitre Ľubomír Hlad.