Pre väčšinu z nás sú Vianoce v rodinnom kruhu samozrejmosťou. Bez polnočnej svätej omše, štedrovečernej večere a snehovej nádielky si ich nevieme ani predstaviť. Vojaci na zahraničných misiách a ich duchovní pastieri však prežívajú úplne iné Vianoce – hoci sú odlúčení od najbližších, stále dokážu prijať radostnú zvesť.

Krátko pred Vianocami v roku 1943 si bol Charles Brown, americký pilot bombardéra, istý, že smrť mu dýcha na chrbát. Na jeho zničený stroj sa zavesila nemecká stíhačka. No Franz Stigler, ktorý sedel za jej kormidlom, preukázal neskutočný prejav milosrdenstva.

Na Vianoce sa väčšina z nás schádza v rodinnom kruhu, aby sme si sviatočné chvíle mohli užiť spoločne. Takúto pohodu si však často nemôžu dovoliť kňazi v pastorácii, ktorí majú najviac povinností práve počas sviatočných dní. Ako ich teda prežívajú?

Slávenie narodenia nášho Pána Ježiša Krista začíname už v predvečer stretnutím pri večeri. V jednom zo slovenských regiónov jestvuje zvyk, že sa rodina zhromaždí na slávenie štedrej večere v miestnosti, v ktorej sú zhasnuté všetky svetlá. Jeden z členov rodiny, najlepšie otec, je pripravený, aby oznámil narodenie Pána Ježiša malým obradom. Stojí za dverami miestnosti a zaklope na dvere - a rodina na zaklopanie reaguje otázkou: Čo nám nesiete? Otec odpovie: Narodenie Pána Ježiša.

Prinášame príbehy mužov, ktorých spájal spoločný znak - nekompatibilní s politickým systémom. Ľudia „druhej kategórie“ slúžiaci vlasti v tých najhorších podmienkach. Prežiť sa im podarilo aj vďaka viere. Zaspomínali si na Vianoce, ktoré ich boleli na srdci.