Úcta k svätej Filoméne ožíva v súčasnosti aj na Slovensku. Napriek tomu, že niektorí pochybujú, či vôbec existovala, nečakaný archeologický objav nás presviedča o opaku. Čo vlastne o svätej Filoméne vieme? Na začiatok to, že odmietla cisára Diokleciána a bola najobľúbenejšou patrónkou sv. Jána Márie Vianneya.

Na archeológov 24. mája 1802 čakal pri vykopávkach v starých katakombách svätej Priscilly (dnešná via Salaria) v Ríme vzrušujúci objav. Pri prieskumoch hrobových polí v blízkosti gréckej kaplnky narazili na neobjavený hrob vytesaný do skaly.

V Taliansku sa každoročne nielen v Mugnane konajú púte k tejto svätici, ktorá zvláštnym spôsobom vyjavila svoj život trom ľuďom, a to nezávisle od seba a v rozličnom období. Jednou z nich bola rehoľná sestra, členka dominikánskej rehole Mária Luisa od Ježiša (1799 - 1875), ktorá založila náboženskú spoločnosť Oblátov Bolestnej Panny Márie a svätej Filomény.

Tento rok si pripomíname 80 rokov od začiatku druhej svetovej vojny. Najväčší vojnový konflikt v modernej histórii Európy poznačil i Slovensko. Krutosť nacistickej ideológie pocítilo u nás najmä židovské a rómske obyvateľstvo. V tejto súvislosti sa veľa hovorí o postoji vtedajšej Katolíckej cirkvi na Slovensku, keďže z jej radov vzišiel prezident Slovenského štátu Jozef Tiso. Toho po vojne okrem iného súdili za účasť na deportácii Židov do koncentračných táborov. Ako sa teda Cirkev u nás postavila k riešeniu židovskej otázky? Pozrime sa na to v perspektíve nitrianskeho biskupa Karola Kmeťka, ktorý bol jedným z hlavných katolíckych predstaviteľov na Slovensku.

Slovenskí biskupi sa snažili zachrániť židovské obyvateľstvo od prevozov do koncentračných táborov. Prečo ich výzvy na zastavenie deportácií Jozef Tiso neakceptoval?