Hoci sa komunisti snažili zo spoločnosti vykoreniť ducha viery, hĺbka reality Vianoc zapálila iskru nádeje aj v tých najtemnejších väzniciach a srdciach. Štedrosť Štedrého dňa bola bolestnou pre ľudí na slobode, ktorým chýbali blízky. Vianoce však totalitný režim nezničil, naopak, sviatky často zjemnili aj tých najtvrdších tyranov.

Po nástupe komunistického režimu v roku 1948 Katolícka cirkev patrila k jeho najväčším a najsilnejším ideovým odporcom. Komunistická ideológia sa preto snažila nahradiť duchovný obsah veľkých kresťanských sviatkov čisto svetskou náplňou. Takýmto spôsobom chcela eliminovať aj charakter Vianoc.

Každý rok si nás sviatky Pánovho narodenia podmaňujú. Fascinuje nás, ako zastavia hektiku okolo nás, upokoja náš život, oživujú dieťa v nás a prebúdzajú tichú radosť z Boha a z ľudí okolo nás. Prehlbujú túžbu po láske, dobrote a pravde a Boh je zrazu možnosťou aj pre tých, ktorí nechcú, aby bol. Znamenité je, keď nám Vianoce zvrúcnia vzťah k Ježišovi, k  tomu Slovu, ktoré sa stalo telom. Stalo sa ním pre nás v tom svete, o ktorý Boh nestráca ani dnes záujem. 

Už je to raz tak: k životu potrebujeme rozprávky. Tie, ktoré vznikli pred mnohými desaťročiami, i súčasné pompézne veľkofilmy. „Netreba však byť len pasívnym divákom, ktorý do seba nasáva všetko, ale treba sa nad tým, čo chceme pozerať a čo pozeráme, aj zamyslieť. Preto je dôležité dobre si vybrať. Navyše, rodičia musia vedieť vyhodnotiť, či je film v súlade s hodnotami, ktoré chcú svojmu dieťaťu vštepiť. A to platí aj o internete, knihách a všetkých ďalších mediálnych a informačných kanáloch,“ tvrdí Viktória Norisová (32), ktorá sa zaoberá problematikou mediálnej výchovy a je autorkou publikácie Rozprávajme rozprávky.

Henrieta Háberová je vo Veľkom Šariši (okres Prešov) známa ako šéfka tanečného divadla Bodies. Málokto však vie, že je aj matkou piatich detí a ženou, ktorá každý deň chváli Boha.